Subpage under development, new version coming soon!
Subject: Škola
já propadl takže jsem si skusil i tu státní a dala se,ale ta anglina tam mám slabinuuu :D
státní maturitu jsem o rok netrefil a skoro bych i brečel, ptz takovou snadnou sračk*u jsem už dlouho neviděl ... o bože, ta těžká varianta byla na urovni, kterou by napsal i patnáctiletý a tu lehkou si asi netřeba představovat ... škoda ...
to je paráda, borci z gymplu začali vydávat první školní "časák" , pěkně se to čte:
http://www.gpb-times.ic.cz/download_soubory/2_2010.pdf
http://www.gpb-times.ic.cz/download_soubory/2_2010.pdf
prečítam, ja som vydával 3 roky ako šéfredaktor tiež jeden.... neskôr sa stal problémovým, no asi ako ja :-DDD
Já jsem teda vyzkoušel pár testů odtud http://www.novamaturita.cz/ilustracni-testy-a-zadani-1404033125.html. Čeština je primitivní o tom žádná, anglina taky spíš na úrovni přijímaček na gympl. Ale v ostatních oborech to až taková sranda není, mísí se tam otázky za které by se styděl i páťák s něčím jako je tohle nebo tohle.
(edited)
(edited)
nezvládol som ani úlohu 1 ani 2, tak až tak primitívny nie je :-DDDD
hm pěkný.. možná bych zvládl 2 kláštery, ale jen pokud v popiscích o nich platí ty nápovědy :)
A tu katedrálu nevím.. to je asi spíš na náhodu.
A tu katedrálu nevím.. to je asi spíš na náhodu.
Máme tu nějakého ekonoma, který by mě vysvětlil na pár řádků co je to "Příčina inflace na straně nabídky a příčina inflace na straně poptávky"? na Wikipedii je to moc odborně, tomu prd rozumím :-)
(edited)
(edited)
no neviem ci myslis toto, ale nasiel som ti to...nabidka=ponuka, poptavka=dopyt
Dopytová inflácia (inflácia ťahaná dopytom)
Podľa tejto teórie príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z toho dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte.
Mnohí ekonómovia skúmajú, aký vplyv na celkovú rovnováhu hospodárskeho systému majú štátne výdavky. Zisťujú, že do hospodárstva preniká veľké množstvo peňazí ako súčasť výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako aj v rámci investičnej aktivity podnikateľov. V dôsledku toho rastie úhrnný kúpyschopný dopyt rýchlejšie ako celková ponuka. Preto je potrebné odčerpať relatívne prebytočný kúpyschopný dopyt, čo možno dosiahnuť zvýšením cien, a tým utvoriť predpoklady nastolenia ekonomickej rovnováhy.
V konkrétnej podobe agregátny dopyt tvoria výdavky na spotrebu, investície a štátne výdavky.
Z tohto hľadiska možno hovoriť o týchto príčinách inflácie:
Významnú položku výdavkov na spotrebu predstavujú mzdy. Ak rast nominálnych miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácii.
Nadmerný rast investícií môže spôsobiť rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi do vzniku dopytovej inflácie.
Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov, tým zvyšuje kúpyschopný dopyt a zároveň utvára predpoklady vzniku inflačných tlakov.
Štát svojimi opatreniami v oblasti peňažno-úverovej politiky zlacňuje úver, o ktorý potom rastie záujem, čím sa zvyšujú výdavky na investície a spotrebu, ale zároveň vzniká možnosť rastu dopytovej inflácie.
Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu (školstvo, zdravotníctvo, kultúru), zvyšuje výdavky do sociálnej oblasti, čím sa zvyšuje kúpyschopnosť obyvateľstva, dochádza k deficitu štátneho rozpočtu, dopyt je vyšší ako ponuka, a tým vzniká dopytová inflácia
Nákladová inflácia (inflácia tlačená nákladmi)
Podľa teórie nákladovej inflácie hlavný zdroj inflácie spočíva na strane ponuky. Do centra pozornosti sa tak dostáva skúmanie vplyvu výrobných nákladov na rast cien. K inflácii dochádza v dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd. Hlavným prvkom nákladov, ktorý ovplyvňuje vývoj cien, je podľa mnohých stúpencov tejto teórie rast mzdových nákladov. Všímajú si však aj vplyv rastu materiálových nákladov na rast cien. Ukazujú, že rastúce mzdy predstavujú rast mzdových nákladov, čo vyvoláva ďalší rast cien a miezd. Podobne k rastu materiálových nákladov dochádza len vtedy, keď rastú efektívny dopyt, ceny a mzdy. Preteky medzi rastom nákladov a rastom cien sú hlavným zdrojom inflačného vývoja.
Konkrétne k rastu cien surovín, materiálov a energie dochádza v dôsledku:
existencie nedokonalej konkurencie na trhu surovín a medziproduktov,
rast výrobných nákladov môžu spôsobiť aj neočakávané politické udalosti (napr. vojna v Iraku, v Juhoslávii a pod.), v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín,
tlak odborov na zvýšenie miezd môže tak zvýšiť celkové výrobné náklady, že to vyvolá infláciu.
Dopytová inflácia (inflácia ťahaná dopytom)
Podľa tejto teórie príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z toho dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte.
Mnohí ekonómovia skúmajú, aký vplyv na celkovú rovnováhu hospodárskeho systému majú štátne výdavky. Zisťujú, že do hospodárstva preniká veľké množstvo peňazí ako súčasť výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako aj v rámci investičnej aktivity podnikateľov. V dôsledku toho rastie úhrnný kúpyschopný dopyt rýchlejšie ako celková ponuka. Preto je potrebné odčerpať relatívne prebytočný kúpyschopný dopyt, čo možno dosiahnuť zvýšením cien, a tým utvoriť predpoklady nastolenia ekonomickej rovnováhy.
V konkrétnej podobe agregátny dopyt tvoria výdavky na spotrebu, investície a štátne výdavky.
Z tohto hľadiska možno hovoriť o týchto príčinách inflácie:
Významnú položku výdavkov na spotrebu predstavujú mzdy. Ak rast nominálnych miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácii.
Nadmerný rast investícií môže spôsobiť rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi do vzniku dopytovej inflácie.
Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov, tým zvyšuje kúpyschopný dopyt a zároveň utvára predpoklady vzniku inflačných tlakov.
Štát svojimi opatreniami v oblasti peňažno-úverovej politiky zlacňuje úver, o ktorý potom rastie záujem, čím sa zvyšujú výdavky na investície a spotrebu, ale zároveň vzniká možnosť rastu dopytovej inflácie.
Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu (školstvo, zdravotníctvo, kultúru), zvyšuje výdavky do sociálnej oblasti, čím sa zvyšuje kúpyschopnosť obyvateľstva, dochádza k deficitu štátneho rozpočtu, dopyt je vyšší ako ponuka, a tým vzniká dopytová inflácia
Nákladová inflácia (inflácia tlačená nákladmi)
Podľa teórie nákladovej inflácie hlavný zdroj inflácie spočíva na strane ponuky. Do centra pozornosti sa tak dostáva skúmanie vplyvu výrobných nákladov na rast cien. K inflácii dochádza v dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd. Hlavným prvkom nákladov, ktorý ovplyvňuje vývoj cien, je podľa mnohých stúpencov tejto teórie rast mzdových nákladov. Všímajú si však aj vplyv rastu materiálových nákladov na rast cien. Ukazujú, že rastúce mzdy predstavujú rast mzdových nákladov, čo vyvoláva ďalší rast cien a miezd. Podobne k rastu materiálových nákladov dochádza len vtedy, keď rastú efektívny dopyt, ceny a mzdy. Preteky medzi rastom nákladov a rastom cien sú hlavným zdrojom inflačného vývoja.
Konkrétne k rastu cien surovín, materiálov a energie dochádza v dôsledku:
existencie nedokonalej konkurencie na trhu surovín a medziproduktov,
rast výrobných nákladov môžu spôsobiť aj neočakávané politické udalosti (napr. vojna v Iraku, v Juhoslávii a pod.), v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín,
tlak odborov na zvýšenie miezd môže tak zvýšiť celkové výrobné náklady, že to vyvolá infláciu.
ešte mu vysvetli čo je to jadrová, aby si nemyslel, že je to atómka :-D
extra pre teba rumpilko :D
Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s cenami ovplyvňovanými inými administratívnymi opatreniami.
Položky, u ktorých dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav (napr. zmien DPH, spotrebných daní, dotácií), zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových úprav sa eliminuje.
Jadrová inflácia je kvantifikovaná dvoma spôsobmi:
1)ako príspevok upraveného koša (v percentuálnych bodoch) k celkovej miere inflácie, očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša,
2)ako prírastok cien upraveného spotrebného koša (v percentách), očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.
Celková inflácia sa teda rozkladá na jadrovú infláciu (vplyv položiek s trhovými cenami), vplyv položiek s regulovanými cenami a vplyv nepriamych daní (eliminácia daňových úprav).
Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s cenami ovplyvňovanými inými administratívnymi opatreniami.
Položky, u ktorých dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav (napr. zmien DPH, spotrebných daní, dotácií), zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových úprav sa eliminuje.
Jadrová inflácia je kvantifikovaná dvoma spôsobmi:
1)ako príspevok upraveného koša (v percentuálnych bodoch) k celkovej miere inflácie, očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša,
2)ako prírastok cien upraveného spotrebného koša (v percentách), očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.
Celková inflácia sa teda rozkladá na jadrovú infláciu (vplyv položiek s trhovými cenami), vplyv položiek s regulovanými cenami a vplyv nepriamych daní (eliminácia daňových úprav).
este keď sa budeš nudiť daj rozdiel medzi devalvaciou a denominaciou :-DDD