Subpage under development, new version coming soon!
Subject: »[FUN] Fun
koho pohľadom to ináč bolo akože ? arsenal, holandsko, sedelo by na van persieho, ale na drese arsenalu bolo tuším 14...a on má 11...nosil predtým 14 alebo tam bol pred ním nejaký iný holanďan ?
ale asi to bude on...sedeli by tí súperi v dôležitých zápasoch ako ich tam bolo vidno...možno sa mi len zazdalo že číslo 14... :)
http://www.aktuality.sk/forum/prispevky/video-utok-na-busha---novinar-po-nom-hodil-topanky
Skoda ze ho ta prva rana netrafila vyzeralo to na tazku botu a aj silno hodenu:D
Skoda ze ho ta prva rana netrafila vyzeralo to na tazku botu a aj silno hodenu:D
väčšinou to býva naopak, že niekto napadne novinára :D
Súd nakoniec uveril Rumunovi, že je nažive
Teraz už žije Rumun Gheorghe Stirbu legálne: podarilo sa mu totiž presvedčiť súd, že nezomrel.
Nebolo to však ľahké - stálo ho to rok života.. Jeho trápenie sa začalo po tom, čo si chcel obnoviť občiansky preukaz. Na úradoch mu vtedy povedali, že nemôžu, lebo on už vlastne zomrel. Ukázali mu o tom aj príslušné doklady, ale muž ani tak neuveril, že nežije...
Potom vysvitlo, že pochybil úradník, ktorý si pomýlil jeho meno s menom muža, ktorý naozaj zomrel. Ale úradník odmietol uznať svoju vinu a občiansky Stirbu aj tak nedostal. Pokiaľ chcel Rumun žiť aj "na papieri", musel sa obrátiť na súd.
A vyhral. Súd mu uveril, že je nažije a obnovil mu právny štatút "žijúceho".
Potom mu sudca oznámil, že musí zaplatiť súdne trovy vo výške asi 20.000 Sk. O tom, že prečo to musela zaplatiť osoba, ktorá súd vyhrala, britský server Ananova už neinformoval.
"Načisto ma to zošokovalo, samozrejme, že sa proti poplatku odvolám. Ale pomaly si začínam myslieť, že by bolo bývalo lepšie, keby som zostal mŕtvy," povedal Stirbu.
Zdroj: MTI
Teraz už žije Rumun Gheorghe Stirbu legálne: podarilo sa mu totiž presvedčiť súd, že nezomrel.
Nebolo to však ľahké - stálo ho to rok života.. Jeho trápenie sa začalo po tom, čo si chcel obnoviť občiansky preukaz. Na úradoch mu vtedy povedali, že nemôžu, lebo on už vlastne zomrel. Ukázali mu o tom aj príslušné doklady, ale muž ani tak neuveril, že nežije...
Potom vysvitlo, že pochybil úradník, ktorý si pomýlil jeho meno s menom muža, ktorý naozaj zomrel. Ale úradník odmietol uznať svoju vinu a občiansky Stirbu aj tak nedostal. Pokiaľ chcel Rumun žiť aj "na papieri", musel sa obrátiť na súd.
A vyhral. Súd mu uveril, že je nažije a obnovil mu právny štatút "žijúceho".
Potom mu sudca oznámil, že musí zaplatiť súdne trovy vo výške asi 20.000 Sk. O tom, že prečo to musela zaplatiť osoba, ktorá súd vyhrala, britský server Ananova už neinformoval.
"Načisto ma to zošokovalo, samozrejme, že sa proti poplatku odvolám. Ale pomaly si začínam myslieť, že by bolo bývalo lepšie, keby som zostal mŕtvy," povedal Stirbu.
Zdroj: MTI
Telefonický rozhovor (počujeme iba hlas z jednej strany)
- ...
- Dobre! Tak sa zarež!
- ...
- Tak sa prekoľ, alebo zožer nejaké prášky!!
- ...
- Počúvaj! Mne je to jedno!! Tak sa obes, alebo utop!!!
(...telefonujúci zlostne tresne slúchadlom... ...po chvíli telefón opäť zazvoní... ...náš telefonista znudene zdvihne slúchadlo...)
- Prosím. Linka dôvery...
- ...
- Dobre! Tak sa zarež!
- ...
- Tak sa prekoľ, alebo zožer nejaké prášky!!
- ...
- Počúvaj! Mne je to jedno!! Tak sa obes, alebo utop!!!
(...telefonujúci zlostne tresne slúchadlom... ...po chvíli telefón opäť zazvoní... ...náš telefonista znudene zdvihne slúchadlo...)
- Prosím. Linka dôvery...
...jeden článoček z blogu sem postnem :)
V Košicoch nič nové
Včera som navštívil trhy na Hlavnej. Mám rád tú predsviatočnú atmosféru. Vôňa grilovaných dobrôt, pariace sa poháre s varenou medovinou, a tak. A hlavne, vždy tam postretám nejakých známych, ktorých som roky nevidel.
Kupoval som si varené víno a v momente, keď som ho bral do rúk od predavačky, niekto ma tak trepol pleci, že takmer všetko sa vylialo na jej štvorky. Obzrel som. A jasné! Ďuri, ktorého som videl naostatok niekedy na jar, keď zbieral podpisy pre nejakú novú stranu, stál tu zrazu v plnej paráde.
Bol už riadne kontaminovaný.
"Človeče, rád ťa vidím!" Snažil sa ma vybozkávať, ale na francúzaka som akosi nemal chuť. Už i preto, lebo celú hubu mal vymastenú od pečenej klobásy. V istých veciach som dosť fajnový.
Aby som to nepreťahoval ako Číž parlamentné schôdze, tak len v krátkosti. Ozaj, ten Číž je dobrý, čo? To jeho hau-nou ťažko niekto prekoná. Škoda, že ho nedávajú častejšie.
Skrátka, vypili sme asi za sud vareného, poklebetili o ženách, správnej životospráve a o podobných hlúpostiach. Však poznáte mužov! Politika a šport ich nezaujímajú, tými nech sa zapodievajú ženy, veď inú robotu nemajú.
Pochválil sa mi, že predvčerom zbalil peknú pokladníčku v Metre a že to vyzerá na dlhší vzťah. Keďže ho dobre poznám, viem, že hovorí o dvoch-troch dňoch.
Ale aspoň už viem, kto je to metrosexuál.
Po dvoch hodinách sa Ďuri začal čudne vrtieť ako istá aktivistka na prvom rande. "Človeče, ja musím na záchod, lebo nafleku sa pototo!"
Vzal som ho do najbližšej reštaurácie. Kamarát upaľoval na záchod a ja som si sadol k stolu, že objednám dáke vínečko. Po dvadsiatich minútach som sa už cítil ako doma - tiež si ma nikto nevšímal. Šiel som teda k výčapu, objednal som si víno a slečne Neotravujchuju som ukázal stôl, kde sedím. Ale bolo mi to platné ako biskupovi prezervatív, zázrak sa nekonal.
Uznám, mala toho dosť - okrem nášho ešte tri stoly. Ženy by nemali tak ťažko makať.
Keďže víno neprichádzalo a ani Ďuri sa neukazoval, vybral som sa za ním na vecko. Hajzelbabu tu nemajú, tak neviem, koho by balil. Určite mu prišlo zle.
Vojdem dnu a čo vidím? Ďuri od pása dole holý a v umývadle si perie trenky a rifle. "Človeče, ja som to nestihol, hnačka jak sviňa!"
Poradil som mu, nech gate hodí do koša, mokré si aj tak neoblečie. On že nie, bolo by to škoda, veď ich nemá ešte ani mesiac.
Obliekol si mokré rifle, trenky vzal do ruky a nenápadne sme sa vytratili z podniku. Ešte som si stihol všimnúť, že čašníčka nám práve kladie víno na stôl. Môže ho vypiť na naše zdravie.
Ďurimu som zavolal taxík, bolo už tma, a tak si taxikár nevšimol, čo za mokré prasa mu sadá do voza. Nezávidím mu, bude mať čo čuchať.
O chvíľu to prišlo i na mňa. Našťastie som to akosi stihol odniesť domov. Neviem, čo za víno to predávajú, počul som od viacerých, že mali podobné problémy.
A možno je len chyba v množstve. Od deci vareného sa ešte asi nikto nepostolicoval.
Preto malá rada - pite s Ďurim, Janom, Betkou, Vierou, ale hlavne vždycky s mierou!
Šťastné a veselé, priatelia.
V Košicoch nič nové
Včera som navštívil trhy na Hlavnej. Mám rád tú predsviatočnú atmosféru. Vôňa grilovaných dobrôt, pariace sa poháre s varenou medovinou, a tak. A hlavne, vždy tam postretám nejakých známych, ktorých som roky nevidel.
Kupoval som si varené víno a v momente, keď som ho bral do rúk od predavačky, niekto ma tak trepol pleci, že takmer všetko sa vylialo na jej štvorky. Obzrel som. A jasné! Ďuri, ktorého som videl naostatok niekedy na jar, keď zbieral podpisy pre nejakú novú stranu, stál tu zrazu v plnej paráde.
Bol už riadne kontaminovaný.
"Človeče, rád ťa vidím!" Snažil sa ma vybozkávať, ale na francúzaka som akosi nemal chuť. Už i preto, lebo celú hubu mal vymastenú od pečenej klobásy. V istých veciach som dosť fajnový.
Aby som to nepreťahoval ako Číž parlamentné schôdze, tak len v krátkosti. Ozaj, ten Číž je dobrý, čo? To jeho hau-nou ťažko niekto prekoná. Škoda, že ho nedávajú častejšie.
Skrátka, vypili sme asi za sud vareného, poklebetili o ženách, správnej životospráve a o podobných hlúpostiach. Však poznáte mužov! Politika a šport ich nezaujímajú, tými nech sa zapodievajú ženy, veď inú robotu nemajú.
Pochválil sa mi, že predvčerom zbalil peknú pokladníčku v Metre a že to vyzerá na dlhší vzťah. Keďže ho dobre poznám, viem, že hovorí o dvoch-troch dňoch.
Ale aspoň už viem, kto je to metrosexuál.
Po dvoch hodinách sa Ďuri začal čudne vrtieť ako istá aktivistka na prvom rande. "Človeče, ja musím na záchod, lebo nafleku sa pototo!"
Vzal som ho do najbližšej reštaurácie. Kamarát upaľoval na záchod a ja som si sadol k stolu, že objednám dáke vínečko. Po dvadsiatich minútach som sa už cítil ako doma - tiež si ma nikto nevšímal. Šiel som teda k výčapu, objednal som si víno a slečne Neotravujchuju som ukázal stôl, kde sedím. Ale bolo mi to platné ako biskupovi prezervatív, zázrak sa nekonal.
Uznám, mala toho dosť - okrem nášho ešte tri stoly. Ženy by nemali tak ťažko makať.
Keďže víno neprichádzalo a ani Ďuri sa neukazoval, vybral som sa za ním na vecko. Hajzelbabu tu nemajú, tak neviem, koho by balil. Určite mu prišlo zle.
Vojdem dnu a čo vidím? Ďuri od pása dole holý a v umývadle si perie trenky a rifle. "Človeče, ja som to nestihol, hnačka jak sviňa!"
Poradil som mu, nech gate hodí do koša, mokré si aj tak neoblečie. On že nie, bolo by to škoda, veď ich nemá ešte ani mesiac.
Obliekol si mokré rifle, trenky vzal do ruky a nenápadne sme sa vytratili z podniku. Ešte som si stihol všimnúť, že čašníčka nám práve kladie víno na stôl. Môže ho vypiť na naše zdravie.
Ďurimu som zavolal taxík, bolo už tma, a tak si taxikár nevšimol, čo za mokré prasa mu sadá do voza. Nezávidím mu, bude mať čo čuchať.
O chvíľu to prišlo i na mňa. Našťastie som to akosi stihol odniesť domov. Neviem, čo za víno to predávajú, počul som od viacerých, že mali podobné problémy.
A možno je len chyba v množstve. Od deci vareného sa ešte asi nikto nepostolicoval.
Preto malá rada - pite s Ďurim, Janom, Betkou, Vierou, ale hlavne vždycky s mierou!
Šťastné a veselé, priatelia.
Chlap v krčme má pred sebou guláš a číta noviny. Noviny má pred sebou tak naširoko rozložené, že na ten guláš nevidí, čo využije prísediaci bezdomovec a šlohne mu celý tanier a začne jesť o dušu.Ako tak dojedá nájde na dne taniera hrebeň s chumáčom vlasov,nevydrží ten pohľaď natiahne ho a celý guláš vyvráti do taniera naspať. Chce ho vrátiť pred chlapa, lenže ako ho tam dáva drgne doňho.Chlap sa pozrie spoza novín a pýta sa:
"Čo aj vy ste našli ten hrebeň?"
"Čo aj vy ste našli ten hrebeň?"
Terajší rímskokatolícki kňazi sa zrušenia celibátu nedočkajú, no ich deťom svitá na lepšie časy. :)