Subpage under development, new version coming soon!
Subject: »[FUN] Fun
Do mojho klubu hladam obrancov.
pozadujem:
vek do 19 r
excelentny obraca
impozantna rychlost
solidna tvorba hry
solidna technika
priemerne prihravky.
max 4 000 000 Sk
NIEJE TO VTIP :D
pozadujem:
vek do 19 r
excelentny obraca
impozantna rychlost
solidna tvorba hry
solidna technika
priemerne prihravky.
max 4 000 000 Sk
NIEJE TO VTIP :D
blbost. nevyslo im to. bohuzial demagogicke
stranka atiklubu zien :D:D
antize
Hnutie Antiže je organizácia pre všetkých mužov, ktorí poznajú pravdu o ženách, ktorí vedia čo sa v skutočnosti skrýva v hlavách žien.
Antiže je tu pre Vás.
(edited)
antize
Hnutie Antiže je organizácia pre všetkých mužov, ktorí poznajú pravdu o ženách, ktorí vedia čo sa v skutočnosti skrýva v hlavách žien.
Antiže je tu pre Vás.
(edited)
Stanovy Hnutia Antiže:
(Samozrejme nám môžete prispieť svojou kvapkou múdrosti)
1, Chlap je jediné mysliace stvorenie na Zemi.
2, Ženy sú dobré len na sex a prácu.
3, Domáce práce vykonáva výlučne žena.
4, Hnutie Antiže je bezvodcovský typ organizácie t.j. každý chlap má pravdu.
5, Ženám treba odporovať, lebo nevedia rozmýšľať.
6, Čo povie žena je blud, čo povie chlap je pravdou a zákonom.
7, Mať ženu nie je zakázané, je zakázané byť ženou.
8, Chlap čo sa správa ako žena nie je chlap.
9, Chlap sa nikdy nepodriadi žene.
10, Homosexuál nie je chlap, tým pádom nemôže byť členom Antiže. (Buzíci nechceme Vás!!!)
11, Antiže je nenásilná organizácia. Nepodporujeme a nepodnecujeme násilie voči ženám.
12, Nikdy neuznáš ženskú psychiku ako správnu a rozumnú.
hlavná stránka
(Samozrejme nám môžete prispieť svojou kvapkou múdrosti)
1, Chlap je jediné mysliace stvorenie na Zemi.
2, Ženy sú dobré len na sex a prácu.
3, Domáce práce vykonáva výlučne žena.
4, Hnutie Antiže je bezvodcovský typ organizácie t.j. každý chlap má pravdu.
5, Ženám treba odporovať, lebo nevedia rozmýšľať.
6, Čo povie žena je blud, čo povie chlap je pravdou a zákonom.
7, Mať ženu nie je zakázané, je zakázané byť ženou.
8, Chlap čo sa správa ako žena nie je chlap.
9, Chlap sa nikdy nepodriadi žene.
10, Homosexuál nie je chlap, tým pádom nemôže byť členom Antiže. (Buzíci nechceme Vás!!!)
11, Antiže je nenásilná organizácia. Nepodporujeme a nepodnecujeme násilie voči ženám.
12, Nikdy neuznáš ženskú psychiku ako správnu a rozumnú.
hlavná stránka
400 km so ženou
Musím sa priznať. Že tento teraz už humorný príbeh rozhodne takým pocas jeho priebehu nebol. Jedného dna sme sa rozhodli, že si zájdeme na výlet. Dve ženy a dvaja chlapi v aute, znel ako dobrý nápad. Ciastocne kvôli ženskej "hrdosti", ciastocne kvôli zbytkovému alkoholu si za volant sadla žena. Hrôza co i len pomysliet. Pomyslel som si 200 km tam, 200 napät, to nejako prežijem. Mal som velmi, velmi nedobrý pocit, no nevedel som si ho vysvetlit. Casom som pochopil co to bol za pocit. Už od zaciatku vodicke robilo problém správne radenie rýchlostí, nehovoriac o podradovaní, takže som ešte len 1 km za mestom žiadal aby som mohol šoférovat. Druhý chlap v aute totiž nemal vodicák. Ako sa hovorí, že miesto spolujazdca je miestom smrti, neraz som mal dojem, že toto porekadlo potvrdím. Po neúspešnom žiadaní o možnost šoférovat prišiel pri vjazde na dialnicu další kiks. Žena nepozná znacky, chcela totiž vojst na dialnici do protismeru i napriek znacke zákaz vjazdu a prikázanému smeru jazdy. Zacal som sa potit. Fajn v tuneli je maximálka 80 no žena ide 60, pýtam sa preco. Nevšimla si. Chvalabohu je tak už dávno, no nevadí. A tak sa v tuneli tvorila kolóna. Skoncila dialnica a dostali sme sa na typickú slovenskú cestu, samá diera. Samozrejme si žena asi myslela, že každú z nich treba trafit a tak som miestami myslel, že mi povyskakujú plomby zo zubov. Vravím si klud, len ticho sed, neznervóznuj ju lebo to niekam napáli. Na nedalo sa. Sem-tam som sa pristihol ako kricím. Dokážete si predstavit tú hrôzu. A vôbec dokážete si predstavit ako idete autom 90 km/h na trojke? Auto chudák rycalo no žena si to nevšíma. Asi stý krát ju upozornujem na preradenie, odpovedou bolo známe jaaaaj ahaaa. Ona si roste nevšimla, že jej pomaly z motora vyskakujú šrubky. Pocítal som kilometre ako posledné. Najhoršie je, ked sa žena dostane na cestu o ktorej tvrdí, že ju pozná. Hovno. Tým pádom nevie ako a kam. To ej isté. Další šok bol v podobe znacky oznacujúcej dlhý úsek plný zatácok. Vedel som, že je zle. Serpentíny sú pre ženu nieco ako šanca, ktorú treba využit. Do kopca nepodradí až kým netreba podradit do jednotky a dolu kopcom je schopná íst na 4500 otáckach aj 5 minút. Lutoval som i auto, nielen svoje rozhodnutie niekam íst. Ked som však zažil ako ideme na dvoch kolesách pretože chcela vybrat prudkú zákrutu v 80-ke, trval som na tom aby som išiel ja. Smola. Ženu to zacalo ešte len bavit. Trocha sa ukludnila, pretože i ostatná posádka auta zacala mat strach, dokonca sa mi zdá, že druhá žena si opakovala ruženec. Horor. Po asi tisícom napomenutí aby využívala aj piaty prevodový stupen a netýrala chudák auto vecnou jazdou so 4000 otáckami zacala byt nervózna no i pritom si dokázala hmkat melódie z autorádia. To ma dorazilo a znacka o blízkosti nášho ciela bolo jediné co som chcel vidiet. Vdaka jej jazde sa spotreba vytiahla neuveritelné litre na km, i ked sme išli no novom aute s objemom 1,2 l. v cieli našej jazdy som vystúpil z auta vyklepaný od strachu a lahší asi o dve kilá. Na druhý den nás však cakala jazda domov a už pri nastupovaní do auta som si spomenul preco som vcera nemal pit. Žena ide opät šoférovat, dalších 200 km hrôzy. Horšie bolo, že som opät mal ten divný pocit v žalúdku. Prvé kilometre ubiehali celkom pohode až na to, že nikdy nesmiete žene hovorit aby si všimla nieco mimo cesty. Hrozí, že kamienky okolo cesty budete pocut pricasto. Tak som radšej bol ticho a dúfal, že to prežijeme. Po obvyklých chybách v radení a podradovaní som si to už nevšímal a bol rád, že vôbec žijem. 60-ka v meste žene evidentne nic nehovorila a pravidlá cestnej premávky akoby neexistovali. Obiehanie je najtažšia vec akú si žena vie predstavit. Ak je cesta volná caká kým jej spadne rýchlost a odhodlá sa obiehat až ked jej otácky spadnú a vyrúti sa oproti auto. Bol som velmi neistý. Radšej som ju žiadal aby nikoho neobiehala. A potom to prišlo. Kolóna. Na ceste bola havária a tak sa celý tok áut spomalil, íst v kolóne je pre ženu utrpením, no aspon mohla íst dlhšiu dobu na jednom prevodovom stupni bez toho aby auto až trak trpelo. Kolóna sa pohla a náhle zacali všetci brzdit. Teda skoro všetci. My sme zacali brzdit až po mojom tretom výkriku BRZDI!, no neskoro. Samozrejme nás zastavil nárazník auta pred nami. Posledná kvapka do pohára. Držím hlavu v dlaniach a pýtam sa nebies preco, a žena picuje, akoto všetci jazdia, preco brzdia ked ona ide. Keby som mal cím, ovalím ju. Naštastie nešlo o nic hrozné, len sme prišli o znacku a druhý šofér mal len poškriabaný nárazník. Na týždnovom aute. Smola. Náhle som veci videl inak, prepadol ma neskutocný smiech a nemohol som ho zastavit, nabúraný šofér sa cudoval ci náhodou niesom mimo. No ja som si len v jednej sekunde predstavil všetky skutky jazdy ako ich tu opisujem. Zvyšok cesty domov sme pre istotu šli 60-kou atak sa nám cesta trocha pretiahla. Kašlat na cas, vravím si, hlavne, že som živý. Ešte, že nie je moja žena a tak skoro s nou nikde nepôjdem.
Musím sa priznať. Že tento teraz už humorný príbeh rozhodne takým pocas jeho priebehu nebol. Jedného dna sme sa rozhodli, že si zájdeme na výlet. Dve ženy a dvaja chlapi v aute, znel ako dobrý nápad. Ciastocne kvôli ženskej "hrdosti", ciastocne kvôli zbytkovému alkoholu si za volant sadla žena. Hrôza co i len pomysliet. Pomyslel som si 200 km tam, 200 napät, to nejako prežijem. Mal som velmi, velmi nedobrý pocit, no nevedel som si ho vysvetlit. Casom som pochopil co to bol za pocit. Už od zaciatku vodicke robilo problém správne radenie rýchlostí, nehovoriac o podradovaní, takže som ešte len 1 km za mestom žiadal aby som mohol šoférovat. Druhý chlap v aute totiž nemal vodicák. Ako sa hovorí, že miesto spolujazdca je miestom smrti, neraz som mal dojem, že toto porekadlo potvrdím. Po neúspešnom žiadaní o možnost šoférovat prišiel pri vjazde na dialnicu další kiks. Žena nepozná znacky, chcela totiž vojst na dialnici do protismeru i napriek znacke zákaz vjazdu a prikázanému smeru jazdy. Zacal som sa potit. Fajn v tuneli je maximálka 80 no žena ide 60, pýtam sa preco. Nevšimla si. Chvalabohu je tak už dávno, no nevadí. A tak sa v tuneli tvorila kolóna. Skoncila dialnica a dostali sme sa na typickú slovenskú cestu, samá diera. Samozrejme si žena asi myslela, že každú z nich treba trafit a tak som miestami myslel, že mi povyskakujú plomby zo zubov. Vravím si klud, len ticho sed, neznervóznuj ju lebo to niekam napáli. Na nedalo sa. Sem-tam som sa pristihol ako kricím. Dokážete si predstavit tú hrôzu. A vôbec dokážete si predstavit ako idete autom 90 km/h na trojke? Auto chudák rycalo no žena si to nevšíma. Asi stý krát ju upozornujem na preradenie, odpovedou bolo známe jaaaaj ahaaa. Ona si roste nevšimla, že jej pomaly z motora vyskakujú šrubky. Pocítal som kilometre ako posledné. Najhoršie je, ked sa žena dostane na cestu o ktorej tvrdí, že ju pozná. Hovno. Tým pádom nevie ako a kam. To ej isté. Další šok bol v podobe znacky oznacujúcej dlhý úsek plný zatácok. Vedel som, že je zle. Serpentíny sú pre ženu nieco ako šanca, ktorú treba využit. Do kopca nepodradí až kým netreba podradit do jednotky a dolu kopcom je schopná íst na 4500 otáckach aj 5 minút. Lutoval som i auto, nielen svoje rozhodnutie niekam íst. Ked som však zažil ako ideme na dvoch kolesách pretože chcela vybrat prudkú zákrutu v 80-ke, trval som na tom aby som išiel ja. Smola. Ženu to zacalo ešte len bavit. Trocha sa ukludnila, pretože i ostatná posádka auta zacala mat strach, dokonca sa mi zdá, že druhá žena si opakovala ruženec. Horor. Po asi tisícom napomenutí aby využívala aj piaty prevodový stupen a netýrala chudák auto vecnou jazdou so 4000 otáckami zacala byt nervózna no i pritom si dokázala hmkat melódie z autorádia. To ma dorazilo a znacka o blízkosti nášho ciela bolo jediné co som chcel vidiet. Vdaka jej jazde sa spotreba vytiahla neuveritelné litre na km, i ked sme išli no novom aute s objemom 1,2 l. v cieli našej jazdy som vystúpil z auta vyklepaný od strachu a lahší asi o dve kilá. Na druhý den nás však cakala jazda domov a už pri nastupovaní do auta som si spomenul preco som vcera nemal pit. Žena ide opät šoférovat, dalších 200 km hrôzy. Horšie bolo, že som opät mal ten divný pocit v žalúdku. Prvé kilometre ubiehali celkom pohode až na to, že nikdy nesmiete žene hovorit aby si všimla nieco mimo cesty. Hrozí, že kamienky okolo cesty budete pocut pricasto. Tak som radšej bol ticho a dúfal, že to prežijeme. Po obvyklých chybách v radení a podradovaní som si to už nevšímal a bol rád, že vôbec žijem. 60-ka v meste žene evidentne nic nehovorila a pravidlá cestnej premávky akoby neexistovali. Obiehanie je najtažšia vec akú si žena vie predstavit. Ak je cesta volná caká kým jej spadne rýchlost a odhodlá sa obiehat až ked jej otácky spadnú a vyrúti sa oproti auto. Bol som velmi neistý. Radšej som ju žiadal aby nikoho neobiehala. A potom to prišlo. Kolóna. Na ceste bola havária a tak sa celý tok áut spomalil, íst v kolóne je pre ženu utrpením, no aspon mohla íst dlhšiu dobu na jednom prevodovom stupni bez toho aby auto až trak trpelo. Kolóna sa pohla a náhle zacali všetci brzdit. Teda skoro všetci. My sme zacali brzdit až po mojom tretom výkriku BRZDI!, no neskoro. Samozrejme nás zastavil nárazník auta pred nami. Posledná kvapka do pohára. Držím hlavu v dlaniach a pýtam sa nebies preco, a žena picuje, akoto všetci jazdia, preco brzdia ked ona ide. Keby som mal cím, ovalím ju. Naštastie nešlo o nic hrozné, len sme prišli o znacku a druhý šofér mal len poškriabaný nárazník. Na týždnovom aute. Smola. Náhle som veci videl inak, prepadol ma neskutocný smiech a nemohol som ho zastavit, nabúraný šofér sa cudoval ci náhodou niesom mimo. No ja som si len v jednej sekunde predstavil všetky skutky jazdy ako ich tu opisujem. Zvyšok cesty domov sme pre istotu šli 60-kou atak sa nám cesta trocha pretiahla. Kašlat na cas, vravím si, hlavne, že som živý. Ešte, že nie je moja žena a tak skoro s nou nikde nepôjdem.
ICQ II.
Tento príbeh je výňatkom z ICQ debaty s naivnou ženou, ktorý kvôli jeho veľkosti nemôžeme uviesť celý. Prinášame však tie nejlepšie časti oddelené bodkami.
...Bukefalos (10:53 AM) :
si z krupiny?
Weronika (10:54 AM) :
hej prečo???A ty sa kde nachádzaš??? a ako vieš skade som???
Bukefalos (10:55 AM) :
sak vsecko mas v profile
Bukefalos (10:55 AM) :
som si to narychlo checkol ...
Weronika (10:56 AM) :
a kto si a skade si?Tak mi napís niečo aj ty o sebe. Si skade? Si na Slovensku???
Bukefalos (10:56 AM) :
jej si pozri profil tam mas vsecko napisane
Bukefalos (10:57 AM) :
to mate v skole taky pomaly net alebo si prvykrat pri compe?
Bukefalos (10:57 AM) :
som z BA ...
Weronika (10:59 AM) :
jáj tak to je zle lebo si musím písať s niekym kto je v zahraničí
Bukefalos (11:00 AM) :
tak sa tvar ze som na tych ostrovoch
Bukefalos (11:00 AM) :
alebo ze som v bangladesi alebo v akejsi inej riti
Bukefalos (11:00 AM) :
jej, vsak nemusis uplne na silu pocuvat ucitelku
Weronika (11:00 AM) :
jáj to sa nedá bude si všetko čítať a ja neklamem...
Bukefalos (11:06 AM) :
ako to u Vas v dedine chodi co?, urcite chodis ako spravna krestanka do kostola
Bukefalos (11:07 AM) :
si na gympli, a myslis si ze nadavat je neslusne, spoluziakov pokladas za male pubertalne decka, este ze si ako ja panna
Weronika (11:08 AM) :
v znamení som
Bukefalos (11:08 AM) :
aha, tak to uz ano...
Bukefalos (11:09 AM) :
sa ma neboj, ja ty neodkusnem nos
Weronika (11:10 AM) :
môj nestíham musím písať s jedným aj zo zahraničia chapes??
Bukefalos (11:10 AM) :
sak ja som zo zahranicia co robis...
Weronika (11:13 AM) :
no si v BA a ako viem tak je to Slovensko?!!!!!
Bukefalos (11:13 AM) :
no a? MVP...
Weronika (11:18 AM) :
čau
Bukefalos (11:18 AM) :
nechapem. preco mi stale posielas pozdravy
Bukefalos (11:19 AM) :
na nete mozes povedat co chces ked si so mnou uz nechces pisat tak to proste napis
Bukefalos (11:19 AM) :
ale ovela prides
Weronika (11:19 AM) :
a o čo prídem???
Bukefalos (11:20 AM) :
o panenstvo uz asi nie
Weronika (11:20 AM) :
to je asi moja vec
Bukefalos (11:21 AM) :
ja viem ze ty uz vsetko vies a vsade si bola.. a ja ti nemam co dat
Bukefalos (11:22 AM) :
ale mozno to tak uplne nie je
Weronika (11:22 AM) :
už zvoní tak končím tak sa maj
Bukefalos (11:22 AM) :
urcite?
Bukefalos (11:22 AM) :
nekonci ti vhodina az o 11:40...
Tento príbeh je výňatkom z ICQ debaty s naivnou ženou, ktorý kvôli jeho veľkosti nemôžeme uviesť celý. Prinášame však tie nejlepšie časti oddelené bodkami.
...Bukefalos (10:53 AM) :
si z krupiny?
Weronika (10:54 AM) :
hej prečo???A ty sa kde nachádzaš??? a ako vieš skade som???
Bukefalos (10:55 AM) :
sak vsecko mas v profile
Bukefalos (10:55 AM) :
som si to narychlo checkol ...
Weronika (10:56 AM) :
a kto si a skade si?Tak mi napís niečo aj ty o sebe. Si skade? Si na Slovensku???
Bukefalos (10:56 AM) :
jej si pozri profil tam mas vsecko napisane
Bukefalos (10:57 AM) :
to mate v skole taky pomaly net alebo si prvykrat pri compe?
Bukefalos (10:57 AM) :
som z BA ...
Weronika (10:59 AM) :
jáj tak to je zle lebo si musím písať s niekym kto je v zahraničí
Bukefalos (11:00 AM) :
tak sa tvar ze som na tych ostrovoch
Bukefalos (11:00 AM) :
alebo ze som v bangladesi alebo v akejsi inej riti
Bukefalos (11:00 AM) :
jej, vsak nemusis uplne na silu pocuvat ucitelku
Weronika (11:00 AM) :
jáj to sa nedá bude si všetko čítať a ja neklamem...
Bukefalos (11:06 AM) :
ako to u Vas v dedine chodi co?, urcite chodis ako spravna krestanka do kostola
Bukefalos (11:07 AM) :
si na gympli, a myslis si ze nadavat je neslusne, spoluziakov pokladas za male pubertalne decka, este ze si ako ja panna
Weronika (11:08 AM) :
v znamení som
Bukefalos (11:08 AM) :
aha, tak to uz ano...
Bukefalos (11:09 AM) :
sa ma neboj, ja ty neodkusnem nos
Weronika (11:10 AM) :
môj nestíham musím písať s jedným aj zo zahraničia chapes??
Bukefalos (11:10 AM) :
sak ja som zo zahranicia co robis...
Weronika (11:13 AM) :
no si v BA a ako viem tak je to Slovensko?!!!!!
Bukefalos (11:13 AM) :
no a? MVP...
Weronika (11:18 AM) :
čau
Bukefalos (11:18 AM) :
nechapem. preco mi stale posielas pozdravy
Bukefalos (11:19 AM) :
na nete mozes povedat co chces ked si so mnou uz nechces pisat tak to proste napis
Bukefalos (11:19 AM) :
ale ovela prides
Weronika (11:19 AM) :
a o čo prídem???
Bukefalos (11:20 AM) :
o panenstvo uz asi nie
Weronika (11:20 AM) :
to je asi moja vec
Bukefalos (11:21 AM) :
ja viem ze ty uz vsetko vies a vsade si bola.. a ja ti nemam co dat
Bukefalos (11:22 AM) :
ale mozno to tak uplne nie je
Weronika (11:22 AM) :
už zvoní tak končím tak sa maj
Bukefalos (11:22 AM) :
urcite?
Bukefalos (11:22 AM) :
nekonci ti vhodina az o 11:40...