Subpage under development, new version coming soon!
Subject: Novy slovensky prezident
ale veď hej...jasné že prezident je o ničom funkcia...ale nechcem aby tam bol niekto ako vývesný štít smeru...treba trochu rovnováhy aby nevznikol monopol :))
(edited)
(edited)
co spravi radicova ked bude prezidentka? vrati maximalne znova pre prehlasovanie a ked to znova odhlasuju tak uz stym nic nespravi :D velka pravomoc :D a co take spravila ta radicova sak keby nebolo komika tak ju nikto nepozna :D
a to bolo čo za "bla bla bla"...keby si napísal že "jedine slovan" tak by som rozumel o čo ti ide :))
len radicova je vystudovana socio-logicka +ekonomia ... myslim ze ma Doc. zo socio :D
a ta skola jej pomoze ked bude prezidentka? najlepse bud eked bude robit tu funkciu co robila za dzurindu a ne prezidentku :D
aj s tým súhlasím, ale kedže sa momentálne ministerské posty opozícii nerozdávajú a volí sa prezident prečo neskúsiť štastie...žena ako prezidentka nebola tak prečo nie...horšia ako boli tí doteraz nebude, to sa ani nedá v demokratickom režime :))
(edited)
(edited)
asi som nejaky antyze ja si zenu ako prezidentku nevym predstavit :)
...no v podstate si to ani ja neviem predstaviť tak to chcem vidieť "naživo" :D
ja si viem predstavit zenu v pohode, ved Nemci maju tiez cloveka c. 1 v krajine zenu (sice nie prezidentku) ale zas clovek - prezident by mal byt sam sebou, prirodzeny a nemal by sa na nieco hrat. A liet do kazdej diery... Keby aspon lezie 1 strane, ze len komunistom, alebo len demokratom, alebo len opozicii... ale nie, ona lezie vsade. Spamuje postu, na kazdom 5 kilometri jej vyretusovany xicht na mna kuka, sa bojim ze raz chytim infarkt z nej v noci a skoncim v jarku... Ona okrem kecov nic nedokazala marthy, len bla, bla, bla, tak ako vacsina politikov. Keby je prirodzena tak ok, som aj rozmyslal pred par mesiacmi, ze reku nemusela by byt taka zla, ale jak sa zacala kampan a ta jej agresivna reklama a podliezanie, no mal som dost a hned mam jasno... Najhorsi mozny kandidat a keby sa ozaj stane prezidentkou tak verim ze by bola este horsia ako Schusty.
trochu preháňaš že najhorší možný kandidát :)
...aj ja som prekvapený ako sa spustila kvôli kampani, ale aj tak je pre mňa lepšia ako gašparovič...toho ani nekomentujem, pre ľudí čo majú chrbticu a pamäť ani netreba :))
...aj ja som prekvapený ako sa spustila kvôli kampani, ale aj tak je pre mňa lepšia ako gašparovič...toho ani nekomentujem, pre ľudí čo majú chrbticu a pamäť ani netreba :))
odhlasoval som a ked som videl kolko ludi hlasovalo za gasparovica, tak som zhrozeny ani nedokazal citat vase vyjadrenia. Predpokladam, ze ho volite len koli tomu ze ste mlady. je to jeden z najvacsich prezliekacov kabatov, zlodejov a je k tomu velkou hanbou co sa tyka reprezentativnosti nasho statu. a reprezentativnost je v podstate najvacsia uloha prezidennta. Nedokaze si stat ani len za slovom.
Volit budem urcite Radicovu, ktora ma logiku, vystupovanie, socialne citenie, jazykovu zdatnost, bezuhonnost.
Volit budem urcite Radicovu, ktora ma logiku, vystupovanie, socialne citenie, jazykovu zdatnost, bezuhonnost.
tu mate nieco na gasparka :
Vina Gašparoviča Ivana
Ivan Gašparovič bol viackrát upozornený, že svojím postupom v kauze Gaulieder porušuje zákon. V roku 1996 zodpovednosť prevzal na seba, teraz sa snaží svoju vinu zľahčovať.
Ivan Gašparovič v predvolebnej televíznej debate tvrdil, že ako poslanec nehlasoval za to, aby František Gaulieder bol zbavený poslaneckého mandátu. Nielen prehľad z hlasovania, ale aj stenografický záznam 21. schôdze Národnej rady zo 4. decembra 1996 však Gašparoviča usvedčujú, že nehovoril pravdu. Zrekapitulujme si, ako to naozaj bolo.
Pred parlamentnými voľbami v roku 1994 uzavrelo vedenie HZDS zmluvy s kandidátmi na poslancov. Bola v nich aj klauzula, že ak vystúpia z poslaneckého klubu, tak sa do troch dní vzdajú mandátu. A že ak tak neurobia, toto „právo" si uplatní druhá strana, teda vedenie HZDS, do ktorého patril aj Gašparovič.
Aby hnutie mohlo „vzdať" mandát namiesto poslanca, kandidáti HZDS na konci júla 1994, dva mesiace pred voľbami, pred notárom (!) podpísali dokument tohto znenia: „Vzdanie sa funkcie poslanca. Podpísaný poslanec Národnej rady SR sa dňom... vzdávam podľa ustanovenia článku 81 odsek 1 Ústavy SR svojej poslaneckej funkcie."
Nikomu ju nedám
V novembri 1996 František Gaulieder vystúpil z poslaneckého klubu HZDS. Dňa 20. novembra 1996 napísal list predsedovi parlamentu Gašparovičovi, že ak dostane dokument, ktorým sa vzdáva mandátu, tak ho nemá brať na vedomie, lebo on sa mandátu nevzdáva a ani vzdať nemieni. Vyhlásenie, ktorým sa poslanec „vzdáva" mandátu, Gašparovič dostal 28. novembra 1996. Namiesto toho, aby si poslanca Gauliedera zavolal a spýtal sa, ktorý prejav jeho vôle má považovať za smerodajný, Ivan Gašparovič spustil parlamentnú procedúru, ako keby sa Gaulieder mandátu skutočne vzdal.
Keď o tom 4. decembra 1996 začal rokovať parlament, mnohí poslanci predsedovi Gašparovičovi pripomínali - ako napríklad Béla Bugár - že je to práve on, kto nesie a bude niesť „zodpovednosť za tento čierny deň v histórii tohto mladého štátu". Gašparovič na to odpovedal: „Pán poslanec Bugár, svoju zodpovednosť si nesiem a na nikoho ju nedám..." Poslanec Ľudovít Černák na to reagoval poznámkou: „Pán predseda Gašparovič má dobrý imidž - nekonfliktný človek, športovec, vie vystúpiť, vie povedať, možno kandidát na prezidenta, ale preboha, Ivan, ako si sa ty nechal znásilniť, že kryješ takýto evidentný prešľap právne irelevantného úkonu, zostane pre mňa otázka, na ktorú asi nedostanem odpoveď."
Staré zlyhanie
Ivan Gašparovič sa ako predseda parlamentu rozhodujúcou mierou pričinil o to, že parlamentná väčšina dostala možnosť, aby hlasovaním odobrala mandát poslancovi, ktorý opustil parlamentný klub HZDS. Gašparovičovu obhajobu, že tak konať musel, vysmiali poslanci opozície už v decembri 1996.
Ivan Šimko sa totiž Gašparoviča spýtal, že ak dostane list, ktorým sa on sám vzdáva mandátu, či bude postupovať rovnako, ako v prípade Gauliedera. Z odpovede Ivana Gašparoviča („No, samozrejme, pretože nemôžem o tom rozhodnúť ja") sa poslanci zborovo zasmiali. Aj keby o kolegovi Gauliederovi ako poslanec nehlasoval, urobil Gašparovič dosť, aby sa ako ústavný činiteľ nezvratne diskvalifikoval. Ale on o ňom ešte aj hlasoval, čím k starému zlyhaniu pridáva ešte nové klamstvo.
Nové klamstvo
Po dlhej a búrlivej debate spravodajca Poliak 4. decembra 1996 predložil poslancom návrh uznesenia, v ktorom sa hovorí: Národná rada SR berie na vedomie, že sa „poslanec František Gaulieder vzdal funkcie poslanca NR SR. Jeho mandát zaniká 4. decembra 1996". V ďalšom bode sa konštatuje, že na uprázdnený mandát nastupuje za HZDS Ján Belan. Hlasovanie, ktoré nasledovalo, bolo tým právnym aktom, ktorým parlamentná väčšina (tvorená poslancami HZDS, SNS a Združením robotníkov Slovenska) protiústavne odobrala mandát poslancovi Gauliederovi.
Zo 136 prítomných členov parlamentu hlasovalo 77 poslancov za. Ako dokazuje výpis z hlasovania, za bol aj Ivan Gašparovič. Okamžite po tomto hlasovaní Ján Belan - bez ohľadu na protesty opozície - zložil parlamentný sľub a predseda parlamentu rokovanie ukončil.
Hlasoval protizákonne
Ivan Gašparovič mal ešte jednu šancu, aby svoje totálne zlyhanie odčinil. V júli 1997 Ústavný súd rozhodol, že poslanci Národnej rady svojím uznesením č. 482 porušili ústavné práva Františka Gauliedera. Ústavný súd vtedy vyzval parlament, aby vykonal nápravu.
Po viacerých obštrukciách sa tento bod dostal na rokovanie parlamentu v septembri 1997. Poslanec Ivan Šimko kolegom pripomenul, že im Ústavný súd povedal: „Povinnosť napraviť svoje protiprávne konanie má ten subjekt, ktorý takto konal, t. j. ktorý svojím protiprávnym konaním vyvolal nežiaduci následok. V danom prípade je ním Národná rada." Za poslanecký klub HZDS vtedy vystúpil Peter Brňák (dnešný sudca Ústavného súdu), ktorý „zdôvodňoval", prečo je rozhodnutie súdu zlé.
Na jeho vystúpenie okamžite reagoval poslanec SDĽ Robert Fico, ktorý povedal: „Pán Brňák, vy ste opomenuli základný fakt. Je tu konečné rozhodnutie Ústavného súdu, definitívne, proti ktorému nie je možné podať žiadny opravný prostriedok." Krátko pred hlasovaním o uznesení, ktorým mala Národná rada vykonať rozhodnutie Ústavného súdu, poslanec Fico ešte dodal: „Nález Ústavného súdu je prameň práva... Prameň práva znamená, že nie je iná možnosť, iba ho rešpektovať. Takže každý, kto dnes mieni hlasovať inak ako za odsúhlasenie prameňa práva, bohužiaľ, hlasuje protizákonne." Faktom je, že „inak ako za odsúhlasenie prameňa práva", hlasoval aj predseda parlamentu Ivan Gašparovič. Čím - podľa Ficovej definície - hlasoval protizákonne.
Hoci schôdzi parlamentu, na ktorej poslanci vládnej väčšiny odmietli rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, Gašparovič „iba" predsedal a k podstate veci sa nevyjadril, neskôr o sudcoch Ústavného súdu povedal, že si vraj „svojvoľne určujú svoje právomoci" a že svojimi verdiktmi „svojvoľne zasahujú do právomocí iných orgánov".
Veta, že najväčšiu vinu v kauze Gaulieder má Ivan Gašparovič, zaznela po prvý raz pred trinástimi rokmi. A platí dodnes.
Vina Gašparoviča Ivana
Ivan Gašparovič bol viackrát upozornený, že svojím postupom v kauze Gaulieder porušuje zákon. V roku 1996 zodpovednosť prevzal na seba, teraz sa snaží svoju vinu zľahčovať.
Ivan Gašparovič v predvolebnej televíznej debate tvrdil, že ako poslanec nehlasoval za to, aby František Gaulieder bol zbavený poslaneckého mandátu. Nielen prehľad z hlasovania, ale aj stenografický záznam 21. schôdze Národnej rady zo 4. decembra 1996 však Gašparoviča usvedčujú, že nehovoril pravdu. Zrekapitulujme si, ako to naozaj bolo.
Pred parlamentnými voľbami v roku 1994 uzavrelo vedenie HZDS zmluvy s kandidátmi na poslancov. Bola v nich aj klauzula, že ak vystúpia z poslaneckého klubu, tak sa do troch dní vzdajú mandátu. A že ak tak neurobia, toto „právo" si uplatní druhá strana, teda vedenie HZDS, do ktorého patril aj Gašparovič.
Aby hnutie mohlo „vzdať" mandát namiesto poslanca, kandidáti HZDS na konci júla 1994, dva mesiace pred voľbami, pred notárom (!) podpísali dokument tohto znenia: „Vzdanie sa funkcie poslanca. Podpísaný poslanec Národnej rady SR sa dňom... vzdávam podľa ustanovenia článku 81 odsek 1 Ústavy SR svojej poslaneckej funkcie."
Nikomu ju nedám
V novembri 1996 František Gaulieder vystúpil z poslaneckého klubu HZDS. Dňa 20. novembra 1996 napísal list predsedovi parlamentu Gašparovičovi, že ak dostane dokument, ktorým sa vzdáva mandátu, tak ho nemá brať na vedomie, lebo on sa mandátu nevzdáva a ani vzdať nemieni. Vyhlásenie, ktorým sa poslanec „vzdáva" mandátu, Gašparovič dostal 28. novembra 1996. Namiesto toho, aby si poslanca Gauliedera zavolal a spýtal sa, ktorý prejav jeho vôle má považovať za smerodajný, Ivan Gašparovič spustil parlamentnú procedúru, ako keby sa Gaulieder mandátu skutočne vzdal.
Keď o tom 4. decembra 1996 začal rokovať parlament, mnohí poslanci predsedovi Gašparovičovi pripomínali - ako napríklad Béla Bugár - že je to práve on, kto nesie a bude niesť „zodpovednosť za tento čierny deň v histórii tohto mladého štátu". Gašparovič na to odpovedal: „Pán poslanec Bugár, svoju zodpovednosť si nesiem a na nikoho ju nedám..." Poslanec Ľudovít Černák na to reagoval poznámkou: „Pán predseda Gašparovič má dobrý imidž - nekonfliktný človek, športovec, vie vystúpiť, vie povedať, možno kandidát na prezidenta, ale preboha, Ivan, ako si sa ty nechal znásilniť, že kryješ takýto evidentný prešľap právne irelevantného úkonu, zostane pre mňa otázka, na ktorú asi nedostanem odpoveď."
Staré zlyhanie
Ivan Gašparovič sa ako predseda parlamentu rozhodujúcou mierou pričinil o to, že parlamentná väčšina dostala možnosť, aby hlasovaním odobrala mandát poslancovi, ktorý opustil parlamentný klub HZDS. Gašparovičovu obhajobu, že tak konať musel, vysmiali poslanci opozície už v decembri 1996.
Ivan Šimko sa totiž Gašparoviča spýtal, že ak dostane list, ktorým sa on sám vzdáva mandátu, či bude postupovať rovnako, ako v prípade Gauliedera. Z odpovede Ivana Gašparoviča („No, samozrejme, pretože nemôžem o tom rozhodnúť ja") sa poslanci zborovo zasmiali. Aj keby o kolegovi Gauliederovi ako poslanec nehlasoval, urobil Gašparovič dosť, aby sa ako ústavný činiteľ nezvratne diskvalifikoval. Ale on o ňom ešte aj hlasoval, čím k starému zlyhaniu pridáva ešte nové klamstvo.
Nové klamstvo
Po dlhej a búrlivej debate spravodajca Poliak 4. decembra 1996 predložil poslancom návrh uznesenia, v ktorom sa hovorí: Národná rada SR berie na vedomie, že sa „poslanec František Gaulieder vzdal funkcie poslanca NR SR. Jeho mandát zaniká 4. decembra 1996". V ďalšom bode sa konštatuje, že na uprázdnený mandát nastupuje za HZDS Ján Belan. Hlasovanie, ktoré nasledovalo, bolo tým právnym aktom, ktorým parlamentná väčšina (tvorená poslancami HZDS, SNS a Združením robotníkov Slovenska) protiústavne odobrala mandát poslancovi Gauliederovi.
Zo 136 prítomných členov parlamentu hlasovalo 77 poslancov za. Ako dokazuje výpis z hlasovania, za bol aj Ivan Gašparovič. Okamžite po tomto hlasovaní Ján Belan - bez ohľadu na protesty opozície - zložil parlamentný sľub a predseda parlamentu rokovanie ukončil.
Hlasoval protizákonne
Ivan Gašparovič mal ešte jednu šancu, aby svoje totálne zlyhanie odčinil. V júli 1997 Ústavný súd rozhodol, že poslanci Národnej rady svojím uznesením č. 482 porušili ústavné práva Františka Gauliedera. Ústavný súd vtedy vyzval parlament, aby vykonal nápravu.
Po viacerých obštrukciách sa tento bod dostal na rokovanie parlamentu v septembri 1997. Poslanec Ivan Šimko kolegom pripomenul, že im Ústavný súd povedal: „Povinnosť napraviť svoje protiprávne konanie má ten subjekt, ktorý takto konal, t. j. ktorý svojím protiprávnym konaním vyvolal nežiaduci následok. V danom prípade je ním Národná rada." Za poslanecký klub HZDS vtedy vystúpil Peter Brňák (dnešný sudca Ústavného súdu), ktorý „zdôvodňoval", prečo je rozhodnutie súdu zlé.
Na jeho vystúpenie okamžite reagoval poslanec SDĽ Robert Fico, ktorý povedal: „Pán Brňák, vy ste opomenuli základný fakt. Je tu konečné rozhodnutie Ústavného súdu, definitívne, proti ktorému nie je možné podať žiadny opravný prostriedok." Krátko pred hlasovaním o uznesení, ktorým mala Národná rada vykonať rozhodnutie Ústavného súdu, poslanec Fico ešte dodal: „Nález Ústavného súdu je prameň práva... Prameň práva znamená, že nie je iná možnosť, iba ho rešpektovať. Takže každý, kto dnes mieni hlasovať inak ako za odsúhlasenie prameňa práva, bohužiaľ, hlasuje protizákonne." Faktom je, že „inak ako za odsúhlasenie prameňa práva", hlasoval aj predseda parlamentu Ivan Gašparovič. Čím - podľa Ficovej definície - hlasoval protizákonne.
Hoci schôdzi parlamentu, na ktorej poslanci vládnej väčšiny odmietli rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, Gašparovič „iba" predsedal a k podstate veci sa nevyjadril, neskôr o sudcoch Ústavného súdu povedal, že si vraj „svojvoľne určujú svoje právomoci" a že svojimi verdiktmi „svojvoľne zasahujú do právomocí iných orgánov".
Veta, že najväčšiu vinu v kauze Gaulieder má Ivan Gašparovič, zaznela po prvý raz pred trinástimi rokmi. A platí dodnes.