Subpage under development, new version coming soon!
Subject: Krátke správy a komentáre
dajaky blby rebricek, ked tam nieje bratislava :D
nejaka blba Bratislava, ked nie je v rebricku :D
To máš pravdu, predseda musí chodiť furt navalený :-D šoféra bude treba :-D
:-D :-D :-D Šetriť vedia, to sa musí uznať :-D
Smeráci na oslavách MDD na Základnej škole vo Zvolene (29. mája 2010) deti nepotešili, uviedol denník NOVÝ ČAS v príspevku na šiestej strane s názvom "Rozdali keksíky po dátume spotreby!". "Neter Renátka (4) sa zúčastnila na tejto akcii. Darčeky s volebnou tematikou rozdával poslanec Madej", informoval denník jeden z čitateľov.
Smeráci na oslavách MDD na Základnej škole vo Zvolene (29. mája 2010) deti nepotešili, uviedol denník NOVÝ ČAS v príspevku na šiestej strane s názvom "Rozdali keksíky po dátume spotreby!". "Neter Renátka (4) sa zúčastnila na tejto akcii. Darčeky s volebnou tematikou rozdával poslanec Madej", informoval denník jeden z čitateľov.
FINANCIE: Kanada ako prvá z krajín G7 zvýšila od skončenia krízy úrokové sadzby
Toronto 1. júna (TASR) - Kanada dnes ako prvý štát zo skupiny G7 zvýšila od skončenia svetovej hospodárskej krízy úrokové sadzby, ďalšie prípadné zvyšovanie však bude podľa Ottawy závisieť od podmienok vo svetovej ekonomike.
Kanadská centrálna banka Bank of Canada (BoC) zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu z rekordného minima 0,25 % na 0,50 %. Ekonómovia krok Bank of Canada očakávali, keďže ekonomika krajiny dosiahla v 1. štvrťroku 2010 medziročný rast o 6,1 %.
Kanada je jednou z mála krajín, ktorá prekonala svetovú finančnú a hospodársku krízu prakticky bez ujmy. Ani jedna z jej veľkých finančných inštitúcií sa nezrútila a ani nepotrebovala záchranný balík od vlády, čo bol prípad mnohých finančných inštitúcií v USA aj Európe.
Kanadské banky si udržali stabilitu najmä preto, že v čase hospodárskeho rozmachu bývalá kanadská vláda udržiavala nad nimi prísny dohľad a bránila investíciám do riskantných projektov. Okrem toho zabránila veľkým kanadským bankám spájať sa s americkými inštitúciami do väčších celkov, čo sa po nástupe krízy ukázalo ako mimoriadne dobrý krok.
a o mesiac na to:
20. Čs. Národní shromáždění přijalo zákon o vydávání časopisů a o Svazu čs. novinářů, jímž bylo vydávání tisku zcela podřízeno rozhodnutím KSČ.
----------
Hm... závidím im... asi sa fakt vyznajú, či čím to bude ?
(edited)
Toronto 1. júna (TASR) - Kanada dnes ako prvý štát zo skupiny G7 zvýšila od skončenia svetovej hospodárskej krízy úrokové sadzby, ďalšie prípadné zvyšovanie však bude podľa Ottawy závisieť od podmienok vo svetovej ekonomike.
Kanadská centrálna banka Bank of Canada (BoC) zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu z rekordného minima 0,25 % na 0,50 %. Ekonómovia krok Bank of Canada očakávali, keďže ekonomika krajiny dosiahla v 1. štvrťroku 2010 medziročný rast o 6,1 %.
Kanada je jednou z mála krajín, ktorá prekonala svetovú finančnú a hospodársku krízu prakticky bez ujmy. Ani jedna z jej veľkých finančných inštitúcií sa nezrútila a ani nepotrebovala záchranný balík od vlády, čo bol prípad mnohých finančných inštitúcií v USA aj Európe.
Kanadské banky si udržali stabilitu najmä preto, že v čase hospodárskeho rozmachu bývalá kanadská vláda udržiavala nad nimi prísny dohľad a bránila investíciám do riskantných projektov. Okrem toho zabránila veľkým kanadským bankám spájať sa s americkými inštitúciami do väčších celkov, čo sa po nástupe krízy ukázalo ako mimoriadne dobrý krok.
a o mesiac na to:
20. Čs. Národní shromáždění přijalo zákon o vydávání časopisů a o Svazu čs. novinářů, jímž bylo vydávání tisku zcela podřízeno rozhodnutím KSČ.
----------
Hm... závidím im... asi sa fakt vyznajú, či čím to bude ?
(edited)
a posledné info na dnes, v gréckom štýle :-D :-D
Bratislava 1. júna (TASR) - Deficit štátneho rozpočtu sa v máji tohto roka opäť prehĺbil na 2,078 miliardy eur z aprílových 1,480 miliardy eur. V rovnakom období vlani bol schodok menej ako polovičný, keď rozpočet skončil v mínuse 832 miliónov eur. Na celý tento rok je naplánovaný deficit na rekordnej úrovni 3,746 miliardy eur.
Bratislava 1. júna (TASR) - Deficit štátneho rozpočtu sa v máji tohto roka opäť prehĺbil na 2,078 miliardy eur z aprílových 1,480 miliardy eur. V rovnakom období vlani bol schodok menej ako polovičný, keď rozpočet skončil v mínuse 832 miliónov eur. Na celý tento rok je naplánovaný deficit na rekordnej úrovni 3,746 miliardy eur.
Možno dlhé ale zaujímavé, kto chce nech si prečíta :-)
Historický prehľad parlamentných volieb na území Slovenska
Bratislava 4. júna (TASR) - Tohtoročné parlamentné voľby budú 25. v histórii Slovákov v tomto aj minulom storočí. Parlamentné voľby sa na území Slovenska konali v rokoch 1901, 1905, 1906, 1910, 1920, 1925, 1929, 1935, 1938, 1946, 1948, 1954, 1960, 1964, 1971, 1976, 1981, 1986, 1990, 1992, 1994, 1998, 2002 a 2006.
Územie Slovenska bolo od začiatku 20. storočia súčasťou Rakúsko-Uhorska, neskôr Československej republiky, ktorej názov sa menil a od 1. januára 1993 je samostatnou Slovenskou republikou.
Viaceré z volebných aktov boli nedemokratické, neslobodné, voliči pristupovali k urnám pod nátlakom, alebo ako za čias totalitného režimu, volili jednotnú kandidátku Národného frontu, pričom sa volebné výsledky pohybovali okolo 99 percent v jej prospech.
Po roku 1867 (rok rakúsko-maďarského vyrovnania) vládnuce maďarské strany neváhali využiť akýkoľvek spôsob znevýhodnenia súpera, osobitne "národnostných politikov". Voličov korumpovali úžerníci a prenasledovali žandári. Za týchto podmienok sa Slovákom nedarilo presadiť svojich ľudí do snemu. Vo voľbách v rokoch 1861, 1865, 1872 a 1878 nezískali Slováci ani jedného poslanca.
Zmena nastala vo voľbách do uhorského snemu 2. októbra 1901. Významný volebný úspech zaznamenala Slovenská národná strana (SNS). Získala 4 mandáty z 13 kandidátov. Týmto významným úspechom sa po 30 rokoch opäť do snemu dostali slovenskí národní poslanci.
Zo slovenského hľadiska najúspešnejšie uhorské voľby sa konali v máji 1906. SNS ponúkla piatich kandidátov a nová Slovenská ľudová strana trinástich. Zvoliť sa podarilo sedem slovenských poslancov. Uhorský snem mal však vyše 400 poslancov a maďarské strany získali na Slovensku 45 poslancov. Len 15 percent slovenských voličov teda hlasovalo za Slovákov, mnohí totiž podľahli neslýchanému násiliu a hlasy iných prekrútili.
V posledných uhorských voľbách (1910) získali Slováci tri mandáty, dvaja museli narukovať a tak jediným slovenským poslancom, ktorý 19. októbra 1918 oznámil Uhorskému snemu, že slovenský národ si uplatňuje sebaurčovacie právo, bol Ferdiš Juriga.
V období tzv. "prvej republiky" po vzniku samostatného Československa (ČSR) sa konali voľby do Národného zhromaždenia (Poslaneckej snemovne a Senátu) celkom štyrikrát - v rokoch 1920, 1925, 1929 a 1935. V uvedených voľbách volili vždy 300 poslancov do Poslaneckej snemovne a 150 poslancov do Senátu systémom pomerného zastúpenia. Voľby do Poslaneckej snemovne prebehli v 22 volebných krajoch ČSR, voľby do Senátu - v 12 volebných krajoch ČSR (v roku 1920 navyše volebný kraj Těšín).
Prvé voľby do Národného zhromaždenia sa uskutočnili 18. apríla 1920. Obyvatelia dnešného Slovenska po prvýkrát mali možnosť voliť a byť volení slobodne, bez ohľadu na pohlavie a sociálne zázemie. Víťazom volieb v ČSR sa stala Československa sociálnodemokratická strana robotnícka (ČSDSD) (***to bol isto Ficov dedo :-D ), ktorá získala 74 mandátov, čo bolo 25,7 percenta platných hlasov. Strany na ďalších miestach mali výrazný odstup od ČSDSD. Z 9 politických subjektov, kandidujúcich na Slovensku, získala najviac hlasov rovnako ako v rámci celej ČSR ČSDSD 38,1 percenta. Zastúpenie v Poslaneckej snemovni sa podarilo získať 16 politickým stranám.
Voľby do celoštátneho Národného zhromaždenia 15. novembra 1925 boli prelomovou udalosťou v slovenskom politickom živote. Vytvorila sa široko koaličná vláda, najsilnejšou stranou sa stali agrárnici. Veľký úspech dosiahla Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá vstúpila do koaličnej vlády (Tiso - minister športu a zdravotníctva).
V poradí 3. voľby v období prvej republiky sa konali 27. októbra 1929. Išlo o voľby predčasné, vyvolané rozpadom koalície občianskych strán, najmä v dôsledku konfliktu agrárnej strany s ľudovcami.
Posledné parlamentné voľby prvej republiky sa konali 19. mája 1935, volebná účasť bola povinná. Na voľbách sa zúčastnilo 16 strán a koalícií, z ktorých mandáty získalo 14. Bolo to obdobie približne dva a pol roka po prevzatí moci Hitlerom v Nemecku, čo znamenalo, že tendencie fašizácie v politickom živote boli čoraz zreteľnejšie. Voľby sa uskutočnili v období, kedy hospodárska kríza bola tesne za svojim zenitom a ešte stále spôsobovala hlbokú depresiu československého hospodárstva. Najväčšou silou na povolebnej politickej scéne sa stala Sudetonemecká strana, ktorá voľby vyhrala a získala najviac hlasov aj pri voľbách do Poslaneckej snemovne, aj do Senátu (15,2 % + 15,01 %). Radikalizácia politického života v tomto období sa na Slovensku prejavila zvýšením tlaku HSĽS s cieľom postupne dosiahnuť autonómiu Slovenska.
Prvé slobodné voľby po skončení 2. svetovej vojny a obnovení Československa sa konali 26. mája 1946. Národné zhromaždenie malo iba jednu komoru, do Ústavodarného zhromaždenia mohli kandidovať len strany združené v Národnom fronte. V prvých povojnových voľbách v Čechách zvíťazili komunisti so ziskom vyše 40 percent hlasov a na Slovensku Demokratická strana so 62 percentami. Ak sa voliči v Čechách aj na Slovensku vo voľbách 1935 rozhodovali predovšetkým podľa národnej príslušnosti, v roku 1946 tento aspekt nehral významnú úlohu.
Voľby do Národného zhromaždenia a prvé priame voľby do SNR sa konali 28. novembra 1954. Pred voľbami prebehla zásadná zmena volebného systému. Nový volební zákon zaviedol voľby podľa väčšinového volebného systému. Bolo vytvorených 368 jednomandátových volebných obvodov. Počet poslancov Národného zhromaždenia sa tak zvýšil o 68 a dosiahol svoj historicky najvyšší počet. K zvoleniu poslancom bolo treba vo volebnom obvode získať nadpolovičný počet hlasov odovzdaných vo volebnom obvode. Okrem zmeny volebného systému priniesol nový volebný zákon tiež rad ďalších zmien, zrušil volebnú povinnosť a národnostné obmedzenie aktívneho volebného práva, stanovil vek pre nadobudnutie pasívneho volebného práva na 21. rokov, umožnil voliť príslušníkom ozbrojených zborov, stanovil minimálny počet voličov vo volebnom okrsku na 50 a zaviedol možnosť odvolania poslancov. Charakter volieb ako súťaže politických subjektov bol však celkom eliminovaný.
Podľa tohto zákona prebehli aj voľby do Národného zhromaždenia ČSR 12. júna 1960. Bola prijatá nová ústava, ktorá skrátila volebné obdobie poslancov Národného zhromaždenia zo šiestich na štyri roky a znížila počet poslancov na 300.
Ďalšie voľby sa konali už v roku 1964. Prebehli podľa zákona č. 34/1964 Zb., ktorý do volebnej praxe zaviedol tzv. "všeobecné voľby" - do všetkých volených zastupiteľských zborov sa volilo v jeden deň. Následne, ústavný zákon č. 112/1967 Zb. stanovil, že volebné obdobie poslancov Národného zhromaždenia zvolených v roku 1964 malo skončiť 16. novembra 1968. Vzhľadom na augustové udalosti v roku 1968 však voľby v roku 1968 neboli vyhlásené, ústavný zákon predĺžil volebné obdobie Federálneho zhromaždenia do 31. decembra 1971. Poslanci NZ, zvolení v roku 1964, sa tak stali najdlhšie slúžiacimi poslancami v histórii Československa.
Prvé voľby do Federálneho zhromaždenia a do Českej a Slovenskej národnej rady prebehli až v roku 1971. Konali sa podľa nového volebného zákona, ktorý sa vrátil k praxi jednomandátových volebných obvodov pri zachovaní väčšinového spôsobu voľby. Jedinou významnou zmenou bolo predĺženie volebného obdobia poslancov vo všetkých volených zboroch na päť rokov. V porovnaní so zákonmi z rokov 1954 a 1964 neprinášal už žiadne ďalšie významné zmeny a podľa neho sa voľby konali i v rokoch 1976, 1981 a 1986.
Možnosť spolurozhodovať o veciach verejných najviac oslovila ľudí v prvých slobodných voľbách po roku 1989, po tzv. nežnej revolúcii, ktoré sa konali 8. a 9. júna 1990, v ktorých v Čechách a na Morave presvedčivo zvíťazilo Občianske fórum (OF) a na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN). K volebným urnám prišlo rekordných 95,39 percenta občanov.
Vo voľbách v júni 1992 najviac mandátov získalo Hnutie za demokratické Slovensko (74) vedené Vladimírom Mečiarom, ktoré sa medzičasom vyčlenilo z VPN. V Čechách a na Morave sa víťazom stala Občianska demokratická strana (ODS) na čele s Václavom Klausom. V roku 1992 využilo svoje volebné právo 84,2 percenta občanov.
Po voľbách v roku 1992 sa začala v Brne séria rokovaní vedúcich predstaviteľov víťazných subjektov ODS a HZDS, ktorá vyvrcholila historicky poslednou schôdzou Federálneho zhromaždenia (FZ) Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) 17. decembra 1992 prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR. ČSFR zanikla ku dňu 31. decembra 1992 o 24. hodine. Jej rozdelením vznikli 1. januára 1993 o 00.00 hod. dva samostatné štáty - Česká republika a Slovenská republika.
Na jar 1994 bol Vladimír Mečiar po druhý raz odvolaný z funkcie premiéra SR a v predčasných jesenných parlamentných voľbách 30. septembra - 21. októbra 1994, prvých v samostatnej Slovenskej republike, opäť zvíťazilo HZDS.
Parlamentné voľby, ktoré sa odohrali na Slovensku 25. - 26. septembra 1998, mali pre jeho vývoj zásadný význam. Druhú najvyššiu účasť Slovensko zaznamenalo v roku 1998, keď o budúcom smerovaní krajiny rozhodovalo 84,24 percenta voličov. Došlo k zmenám vo vnútropolitickej aj zahraničnopolitickej oblasti. Slovensko v druhej menovanej oblasti podniklo výrazné prointegračné kroky. Proces konsolidácie straníckeho systému bol v rokoch 1995 až 1998 výrazne ovplyvnený úsilím vtedajšej vládnej koalície HZDS-ZRS-SNS (najmä Hnutia za demokratické Slovensko), zachovať vlastné mocenské postavenie aj za cenu porušovania demokratických pravidiel tvoriacich podstatu demokratického režimu. Tomuto cieľu bola podriadená politická prax za celé obdobie 1994-1998 a aj samotné voľby 1998. Pristúpilo sa k takým krokom ako boli legislatívne zmeny umožňujúce koncentráciu politickej moci v rukách vlády a zmeny silne diskriminujúce strany pôsobiace v opozícií.
V parlamentných voľbách 20. - 21. septembra 2002 opäť zvíťazilo HZDS so ziskom 19,50 percent hlasov, ale novú vládu zostavila opozícia na čele so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ).
Ostatné predčasné parlamentné voľby 17. júna 2006 sa riadili novelizovaným zákonom, ktorý podmieňoval vstup politickej strany do volieb zložením kaucie vo výške 500 tisíc Sk. Jeden volebný obvod zostal zachovaný a znížilo sa kritérium pre zvýraznenie podpory kandidátov na listinách pomocou preferenčných hlasov. Vo voľbách zvíťazila strana SMER-SD - 29,14 percent, ktorá zostavila koaličnú vládu spolu so SNS a ĽS-HZDS. Účasť vo voľbách 54,67 percenta oprávnených voličov. Išlo o najnižšiu účasť na parlamentných voľbách od pádu komunizmu.
Historický prehľad parlamentných volieb na území Slovenska
Bratislava 4. júna (TASR) - Tohtoročné parlamentné voľby budú 25. v histórii Slovákov v tomto aj minulom storočí. Parlamentné voľby sa na území Slovenska konali v rokoch 1901, 1905, 1906, 1910, 1920, 1925, 1929, 1935, 1938, 1946, 1948, 1954, 1960, 1964, 1971, 1976, 1981, 1986, 1990, 1992, 1994, 1998, 2002 a 2006.
Územie Slovenska bolo od začiatku 20. storočia súčasťou Rakúsko-Uhorska, neskôr Československej republiky, ktorej názov sa menil a od 1. januára 1993 je samostatnou Slovenskou republikou.
Viaceré z volebných aktov boli nedemokratické, neslobodné, voliči pristupovali k urnám pod nátlakom, alebo ako za čias totalitného režimu, volili jednotnú kandidátku Národného frontu, pričom sa volebné výsledky pohybovali okolo 99 percent v jej prospech.
Po roku 1867 (rok rakúsko-maďarského vyrovnania) vládnuce maďarské strany neváhali využiť akýkoľvek spôsob znevýhodnenia súpera, osobitne "národnostných politikov". Voličov korumpovali úžerníci a prenasledovali žandári. Za týchto podmienok sa Slovákom nedarilo presadiť svojich ľudí do snemu. Vo voľbách v rokoch 1861, 1865, 1872 a 1878 nezískali Slováci ani jedného poslanca.
Zmena nastala vo voľbách do uhorského snemu 2. októbra 1901. Významný volebný úspech zaznamenala Slovenská národná strana (SNS). Získala 4 mandáty z 13 kandidátov. Týmto významným úspechom sa po 30 rokoch opäť do snemu dostali slovenskí národní poslanci.
Zo slovenského hľadiska najúspešnejšie uhorské voľby sa konali v máji 1906. SNS ponúkla piatich kandidátov a nová Slovenská ľudová strana trinástich. Zvoliť sa podarilo sedem slovenských poslancov. Uhorský snem mal však vyše 400 poslancov a maďarské strany získali na Slovensku 45 poslancov. Len 15 percent slovenských voličov teda hlasovalo za Slovákov, mnohí totiž podľahli neslýchanému násiliu a hlasy iných prekrútili.
V posledných uhorských voľbách (1910) získali Slováci tri mandáty, dvaja museli narukovať a tak jediným slovenským poslancom, ktorý 19. októbra 1918 oznámil Uhorskému snemu, že slovenský národ si uplatňuje sebaurčovacie právo, bol Ferdiš Juriga.
V období tzv. "prvej republiky" po vzniku samostatného Československa (ČSR) sa konali voľby do Národného zhromaždenia (Poslaneckej snemovne a Senátu) celkom štyrikrát - v rokoch 1920, 1925, 1929 a 1935. V uvedených voľbách volili vždy 300 poslancov do Poslaneckej snemovne a 150 poslancov do Senátu systémom pomerného zastúpenia. Voľby do Poslaneckej snemovne prebehli v 22 volebných krajoch ČSR, voľby do Senátu - v 12 volebných krajoch ČSR (v roku 1920 navyše volebný kraj Těšín).
Prvé voľby do Národného zhromaždenia sa uskutočnili 18. apríla 1920. Obyvatelia dnešného Slovenska po prvýkrát mali možnosť voliť a byť volení slobodne, bez ohľadu na pohlavie a sociálne zázemie. Víťazom volieb v ČSR sa stala Československa sociálnodemokratická strana robotnícka (ČSDSD) (***to bol isto Ficov dedo :-D ), ktorá získala 74 mandátov, čo bolo 25,7 percenta platných hlasov. Strany na ďalších miestach mali výrazný odstup od ČSDSD. Z 9 politických subjektov, kandidujúcich na Slovensku, získala najviac hlasov rovnako ako v rámci celej ČSR ČSDSD 38,1 percenta. Zastúpenie v Poslaneckej snemovni sa podarilo získať 16 politickým stranám.
Voľby do celoštátneho Národného zhromaždenia 15. novembra 1925 boli prelomovou udalosťou v slovenskom politickom živote. Vytvorila sa široko koaličná vláda, najsilnejšou stranou sa stali agrárnici. Veľký úspech dosiahla Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá vstúpila do koaličnej vlády (Tiso - minister športu a zdravotníctva).
V poradí 3. voľby v období prvej republiky sa konali 27. októbra 1929. Išlo o voľby predčasné, vyvolané rozpadom koalície občianskych strán, najmä v dôsledku konfliktu agrárnej strany s ľudovcami.
Posledné parlamentné voľby prvej republiky sa konali 19. mája 1935, volebná účasť bola povinná. Na voľbách sa zúčastnilo 16 strán a koalícií, z ktorých mandáty získalo 14. Bolo to obdobie približne dva a pol roka po prevzatí moci Hitlerom v Nemecku, čo znamenalo, že tendencie fašizácie v politickom živote boli čoraz zreteľnejšie. Voľby sa uskutočnili v období, kedy hospodárska kríza bola tesne za svojim zenitom a ešte stále spôsobovala hlbokú depresiu československého hospodárstva. Najväčšou silou na povolebnej politickej scéne sa stala Sudetonemecká strana, ktorá voľby vyhrala a získala najviac hlasov aj pri voľbách do Poslaneckej snemovne, aj do Senátu (15,2 % + 15,01 %). Radikalizácia politického života v tomto období sa na Slovensku prejavila zvýšením tlaku HSĽS s cieľom postupne dosiahnuť autonómiu Slovenska.
Prvé slobodné voľby po skončení 2. svetovej vojny a obnovení Československa sa konali 26. mája 1946. Národné zhromaždenie malo iba jednu komoru, do Ústavodarného zhromaždenia mohli kandidovať len strany združené v Národnom fronte. V prvých povojnových voľbách v Čechách zvíťazili komunisti so ziskom vyše 40 percent hlasov a na Slovensku Demokratická strana so 62 percentami. Ak sa voliči v Čechách aj na Slovensku vo voľbách 1935 rozhodovali predovšetkým podľa národnej príslušnosti, v roku 1946 tento aspekt nehral významnú úlohu.
Voľby do Národného zhromaždenia a prvé priame voľby do SNR sa konali 28. novembra 1954. Pred voľbami prebehla zásadná zmena volebného systému. Nový volební zákon zaviedol voľby podľa väčšinového volebného systému. Bolo vytvorených 368 jednomandátových volebných obvodov. Počet poslancov Národného zhromaždenia sa tak zvýšil o 68 a dosiahol svoj historicky najvyšší počet. K zvoleniu poslancom bolo treba vo volebnom obvode získať nadpolovičný počet hlasov odovzdaných vo volebnom obvode. Okrem zmeny volebného systému priniesol nový volebný zákon tiež rad ďalších zmien, zrušil volebnú povinnosť a národnostné obmedzenie aktívneho volebného práva, stanovil vek pre nadobudnutie pasívneho volebného práva na 21. rokov, umožnil voliť príslušníkom ozbrojených zborov, stanovil minimálny počet voličov vo volebnom okrsku na 50 a zaviedol možnosť odvolania poslancov. Charakter volieb ako súťaže politických subjektov bol však celkom eliminovaný.
Podľa tohto zákona prebehli aj voľby do Národného zhromaždenia ČSR 12. júna 1960. Bola prijatá nová ústava, ktorá skrátila volebné obdobie poslancov Národného zhromaždenia zo šiestich na štyri roky a znížila počet poslancov na 300.
Ďalšie voľby sa konali už v roku 1964. Prebehli podľa zákona č. 34/1964 Zb., ktorý do volebnej praxe zaviedol tzv. "všeobecné voľby" - do všetkých volených zastupiteľských zborov sa volilo v jeden deň. Následne, ústavný zákon č. 112/1967 Zb. stanovil, že volebné obdobie poslancov Národného zhromaždenia zvolených v roku 1964 malo skončiť 16. novembra 1968. Vzhľadom na augustové udalosti v roku 1968 však voľby v roku 1968 neboli vyhlásené, ústavný zákon predĺžil volebné obdobie Federálneho zhromaždenia do 31. decembra 1971. Poslanci NZ, zvolení v roku 1964, sa tak stali najdlhšie slúžiacimi poslancami v histórii Československa.
Prvé voľby do Federálneho zhromaždenia a do Českej a Slovenskej národnej rady prebehli až v roku 1971. Konali sa podľa nového volebného zákona, ktorý sa vrátil k praxi jednomandátových volebných obvodov pri zachovaní väčšinového spôsobu voľby. Jedinou významnou zmenou bolo predĺženie volebného obdobia poslancov vo všetkých volených zboroch na päť rokov. V porovnaní so zákonmi z rokov 1954 a 1964 neprinášal už žiadne ďalšie významné zmeny a podľa neho sa voľby konali i v rokoch 1976, 1981 a 1986.
Možnosť spolurozhodovať o veciach verejných najviac oslovila ľudí v prvých slobodných voľbách po roku 1989, po tzv. nežnej revolúcii, ktoré sa konali 8. a 9. júna 1990, v ktorých v Čechách a na Morave presvedčivo zvíťazilo Občianske fórum (OF) a na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN). K volebným urnám prišlo rekordných 95,39 percenta občanov.
Vo voľbách v júni 1992 najviac mandátov získalo Hnutie za demokratické Slovensko (74) vedené Vladimírom Mečiarom, ktoré sa medzičasom vyčlenilo z VPN. V Čechách a na Morave sa víťazom stala Občianska demokratická strana (ODS) na čele s Václavom Klausom. V roku 1992 využilo svoje volebné právo 84,2 percenta občanov.
Po voľbách v roku 1992 sa začala v Brne séria rokovaní vedúcich predstaviteľov víťazných subjektov ODS a HZDS, ktorá vyvrcholila historicky poslednou schôdzou Federálneho zhromaždenia (FZ) Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) 17. decembra 1992 prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR. ČSFR zanikla ku dňu 31. decembra 1992 o 24. hodine. Jej rozdelením vznikli 1. januára 1993 o 00.00 hod. dva samostatné štáty - Česká republika a Slovenská republika.
Na jar 1994 bol Vladimír Mečiar po druhý raz odvolaný z funkcie premiéra SR a v predčasných jesenných parlamentných voľbách 30. septembra - 21. októbra 1994, prvých v samostatnej Slovenskej republike, opäť zvíťazilo HZDS.
Parlamentné voľby, ktoré sa odohrali na Slovensku 25. - 26. septembra 1998, mali pre jeho vývoj zásadný význam. Druhú najvyššiu účasť Slovensko zaznamenalo v roku 1998, keď o budúcom smerovaní krajiny rozhodovalo 84,24 percenta voličov. Došlo k zmenám vo vnútropolitickej aj zahraničnopolitickej oblasti. Slovensko v druhej menovanej oblasti podniklo výrazné prointegračné kroky. Proces konsolidácie straníckeho systému bol v rokoch 1995 až 1998 výrazne ovplyvnený úsilím vtedajšej vládnej koalície HZDS-ZRS-SNS (najmä Hnutia za demokratické Slovensko), zachovať vlastné mocenské postavenie aj za cenu porušovania demokratických pravidiel tvoriacich podstatu demokratického režimu. Tomuto cieľu bola podriadená politická prax za celé obdobie 1994-1998 a aj samotné voľby 1998. Pristúpilo sa k takým krokom ako boli legislatívne zmeny umožňujúce koncentráciu politickej moci v rukách vlády a zmeny silne diskriminujúce strany pôsobiace v opozícií.
V parlamentných voľbách 20. - 21. septembra 2002 opäť zvíťazilo HZDS so ziskom 19,50 percent hlasov, ale novú vládu zostavila opozícia na čele so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ).
Ostatné predčasné parlamentné voľby 17. júna 2006 sa riadili novelizovaným zákonom, ktorý podmieňoval vstup politickej strany do volieb zložením kaucie vo výške 500 tisíc Sk. Jeden volebný obvod zostal zachovaný a znížilo sa kritérium pre zvýraznenie podpory kandidátov na listinách pomocou preferenčných hlasov. Vo voľbách zvíťazila strana SMER-SD - 29,14 percent, ktorá zostavila koaličnú vládu spolu so SNS a ĽS-HZDS. Účasť vo voľbách 54,67 percenta oprávnených voličov. Išlo o najnižšiu účasť na parlamentných voľbách od pádu komunizmu.
a kto sa nudí, aj toto je smutne smiešne, z histórie....
3. listopad 1950. Po dvouměsíčních složitých jednáních zástupců pražské vlády v Moskvě byla podepsána čs.-sovětská obchodní smlouva. Její uzavření vyplývalo z usnesení sofijského zasedání RVHP ( 25.-27. 8. 1949), podle nichž se měl vzájemný obchod členských států RVHP rozšířit a naopak hospodářské styky se Západem omezit. Zvláště Československo se stalo předmětem kritiky partnerů za údajně příliš veliký rozsah obchodu se Západem. Na jednáních v Moskvě vyčítal sovětský ministr zahraničního obchodu Mikojan československému vedení, že v obavě ze snížení životní úrovně nechce investovat do dobývání surovin a "nerozumně" trvá na rentabilitě svého zahraničního obchodu. Československo mělo plnit úlohu hlavního dodavatele výrobků především těžkého a strojírenského průmyslu. Československo-sovětská obchodní smlouva nakonec vznikla pod silným politickým tlakem sovětské strany. Moskva do ní prosadila především čs. závazek vývozu výrobků těžkého průmyslu a surovin náročných na lidskou práci.
-----------------
No pekne, pekne nás osrali... vtedy by ma asi porazilo, žiť v tej dobe :-)To bolo snáď ešte horšie ako Fico :-D
3. listopad 1950. Po dvouměsíčních složitých jednáních zástupců pražské vlády v Moskvě byla podepsána čs.-sovětská obchodní smlouva. Její uzavření vyplývalo z usnesení sofijského zasedání RVHP ( 25.-27. 8. 1949), podle nichž se měl vzájemný obchod členských států RVHP rozšířit a naopak hospodářské styky se Západem omezit. Zvláště Československo se stalo předmětem kritiky partnerů za údajně příliš veliký rozsah obchodu se Západem. Na jednáních v Moskvě vyčítal sovětský ministr zahraničního obchodu Mikojan československému vedení, že v obavě ze snížení životní úrovně nechce investovat do dobývání surovin a "nerozumně" trvá na rentabilitě svého zahraničního obchodu. Československo mělo plnit úlohu hlavního dodavatele výrobků především těžkého a strojírenského průmyslu. Československo-sovětská obchodní smlouva nakonec vznikla pod silným politickým tlakem sovětské strany. Moskva do ní prosadila především čs. závazek vývozu výrobků těžkého průmyslu a surovin náročných na lidskou práci.
-----------------
No pekne, pekne nás osrali... vtedy by ma asi porazilo, žiť v tej dobe :-)To bolo snáď ešte horšie ako Fico :-D
toto je cool :-D
Problémy slovensko-maďarských vzťahov nepriťahujú pred parlamentnými voľbami pozornosť len u nás doma, ale všímajú si ich aj zahraničné médiá. Americká stanica ABC, arabská stanica Al Džazíra či írsky denník Irish Times sa v rámci predvolebnej kampane na Slovensku dotýkajú práve tejto témy. Arabská televízna stanica Al Džazíra vo svojom anglickom vysielaní venovala slovensko-maďarským vzťahom 24-minútovú reláciu. Už v úvode pritom pripomína tragickú vojnu v bývalej Juhoslávii, etnické napätie a boje medzi menšinami. V relácii postupne preberajú všetky dôležité momenty od začiatku vlády Roberta Fica na Slovensku - od prípadu Hedviga Malinová až po jazykový zákon na Slovensku. V programe s názvom Susedia, ale nie priatelia sa tiež venuje Maďarskej garde či predsedovi Slovenskej národnej strany Jánovi Slotovi, ktoré na oboch stranách vyvolávajú nacionalistickú rétoriku. Informuje denník HOSPODÁRSKE NOVINY na piatej strane v článku "Slotu už vysiela aj slávna arabská televízia Al Džazíra.
Problémy slovensko-maďarských vzťahov nepriťahujú pred parlamentnými voľbami pozornosť len u nás doma, ale všímajú si ich aj zahraničné médiá. Americká stanica ABC, arabská stanica Al Džazíra či írsky denník Irish Times sa v rámci predvolebnej kampane na Slovensku dotýkajú práve tejto témy. Arabská televízna stanica Al Džazíra vo svojom anglickom vysielaní venovala slovensko-maďarským vzťahom 24-minútovú reláciu. Už v úvode pritom pripomína tragickú vojnu v bývalej Juhoslávii, etnické napätie a boje medzi menšinami. V relácii postupne preberajú všetky dôležité momenty od začiatku vlády Roberta Fica na Slovensku - od prípadu Hedviga Malinová až po jazykový zákon na Slovensku. V programe s názvom Susedia, ale nie priatelia sa tiež venuje Maďarskej garde či predsedovi Slovenskej národnej strany Jánovi Slotovi, ktoré na oboch stranách vyvolávajú nacionalistickú rétoriku. Informuje denník HOSPODÁRSKE NOVINY na piatej strane v článku "Slotu už vysiela aj slávna arabská televízia Al Džazíra.
Bratislava - Od dnešného dňa nadobúda účinnosť zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý sprísňuje podmienky poskytovanie týchto produktov. Zmeny v zákone, ktorý nahrádza doteraz platnú normu z roku 2001, majú viac chrániť spotrebiteľa a pomôcť lepšie sa zorientovať na trhu úverov. Jednou z najvýraznejších legislatívnych zmien je možnosť klienta bezdôvodne odstúpiť od úverovej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Veriteľ voči nemu v takomto prípade nebude môcť uplatniť žiadnu sankciu.
a ja som si myslel ze som v topicu Krátke správy a komentáre
no však správy čo čítam sú vždy aj na pár strán.... ja dávam kratšie :-D
Američané objevili v Afghánistánu velká ložiska kovů
Američtí geologové objevili v Afghánistánu dosud neznámá ložiska kovů v hodnotě dosahující až biliónu dolarů (21 biliónů korun). Podle představitelů Pentagonu by se Afghánistán díky tomu mohl v budoucnosti stát těžební velmocí, uvedl v pondělí deník The New York Times (NYT).
------------
Šéf Pentagonu: Náš hlavní vojenský úkol je Afghánistán
Washington - Největší vojenskou výzvou a zámořskou prioritou číslo jedna je pro administrativu nového amerického prezidenta Baracka Obamy Afghánistán.
-----------
Americký prezident Barack Obama po několika týdnech rozhodování představil na vojenské akademii ve West Pointu novou strategii Spojených států v Afghánistánu.
NATO i americké síly nedávno přijaly opatření, která mají minimalizovat civilní ztráty a škody. Amnesty International tuto politiku vítá,.....
Výbuch na afghánské svatbě zabil 40 lidí Video-je hnusne,link nedavam
Nejméně 40 lidí přišlo ve středu o život při výbuchu během svatebního obřadu v jižním Afghánistánu.
Američtí geologové objevili v Afghánistánu dosud neznámá ložiska kovů v hodnotě dosahující až biliónu dolarů (21 biliónů korun). Podle představitelů Pentagonu by se Afghánistán díky tomu mohl v budoucnosti stát těžební velmocí, uvedl v pondělí deník The New York Times (NYT).
------------
Šéf Pentagonu: Náš hlavní vojenský úkol je Afghánistán
Washington - Největší vojenskou výzvou a zámořskou prioritou číslo jedna je pro administrativu nového amerického prezidenta Baracka Obamy Afghánistán.
-----------
Americký prezident Barack Obama po několika týdnech rozhodování představil na vojenské akademii ve West Pointu novou strategii Spojených států v Afghánistánu.
NATO i americké síly nedávno přijaly opatření, která mají minimalizovat civilní ztráty a škody. Amnesty International tuto politiku vítá,.....
Výbuch na afghánské svatbě zabil 40 lidí Video-je hnusne,link nedavam
Nejméně 40 lidí přišlo ve středu o život při výbuchu během svatebního obřadu v jižním Afghánistánu.
FINANCIE: Nový japonský premiér varoval pred gréckou cestou
Tokio 11. júna (TASR) - Nový japonský premiér Nato Kan .......
"Ako môžeme vidieť na turbulenciách v eurozóne, ktoré vyvolalo Grécko, zanedbávanie narastajúcich rozpočtových deficitov a strata dôvery dlhopisového trhu vyvoláva riziko platobnej neschopnosti," uviedol Kan. Podľa nového japonského premiéra vláda musí prijať drastické úsporné opatrenia, ktoré ozdravia verejné financie. Súčasťou úsporného balíka by mala byť daňová reforma a škrty vo výdavkoch.
Ako ďalšie nebezpečenstvo ohrozujúce japonskú ekonomiku spomenul Kan defláciu. V boji s ňou sa spolieha na pokračovanie spolupráce s japonskou centrálnou bankou. Zastavenie poklesu spotrebiteľských cien považuje Kan za naliehavé.
Verejný dlh Japonska je približne dvojnásobný v porovnaní s HDP krajiny. Japonsko je najzadlženejšou priemyselnou krajinou. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) dosiahol japonský verejný dlh vlani 218,6 % HDP. Pre porovnanie verejný dlh Grécka predstavoval na konci vlaňajška 115 % HDP.
Informovala o tom agentúra Reuters a Der Spiegel.
Tokio 11. júna (TASR) - Nový japonský premiér Nato Kan .......
"Ako môžeme vidieť na turbulenciách v eurozóne, ktoré vyvolalo Grécko, zanedbávanie narastajúcich rozpočtových deficitov a strata dôvery dlhopisového trhu vyvoláva riziko platobnej neschopnosti," uviedol Kan. Podľa nového japonského premiéra vláda musí prijať drastické úsporné opatrenia, ktoré ozdravia verejné financie. Súčasťou úsporného balíka by mala byť daňová reforma a škrty vo výdavkoch.
Ako ďalšie nebezpečenstvo ohrozujúce japonskú ekonomiku spomenul Kan defláciu. V boji s ňou sa spolieha na pokračovanie spolupráce s japonskou centrálnou bankou. Zastavenie poklesu spotrebiteľských cien považuje Kan za naliehavé.
Verejný dlh Japonska je približne dvojnásobný v porovnaní s HDP krajiny. Japonsko je najzadlženejšou priemyselnou krajinou. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) dosiahol japonský verejný dlh vlani 218,6 % HDP. Pre porovnanie verejný dlh Grécka predstavoval na konci vlaňajška 115 % HDP.
Informovala o tom agentúra Reuters a Der Spiegel.