Subpage under development, new version coming soon!
Subject: Krátke správy a komentáre
konečne môžem povedať, že 196€ pre ostatných je dosť, treba šetriť :-) :-DDDD
Vyhlásenie predsedu SNS k ekologickej katastrofe v Maďarsku a nečinnosti vlády SR
Bratislava 12. októbra (TASR) - Slovenská národná strana vyjadruje poľutovanie nad tragédiami a osudmi ľudí v dôsledku najväčšej ekologickej katastrofy, ktorá zasiahla časť Maďarska ako i naše územie. Je vysoko znepokojujúce, že blízko našich hraníc mohla vzniknúť takáto ekologická katastrofa bez monitoringu EÚ, ktorá naďalej graduje, ohrozuje životy a zdravie obyvateľov Maďarska aj Slovenska.
SNS vydáva toto vyhlásenie vzhľadom na skutočnosť, že doteraz žiadny relevantný predstaviteľ Slovenskej republiky nezaujal jednoznačné stanovisko, neposkytol informáciu obyvateľom SR, aké sú dopady a hrozby z tejto ekologickej katastrofy. Zároveň je zarážajúci fakt, že sa tieto informácie zamlčujú aj s asistenciou príslušných ministrov zo strany Most – Híd, čo nás len utvrdzuje v tom, že predmetná politická strana len zneužíva maďarskú otázku na vlastné ekonomické záujmy. Nekonanie strany Most – Híd na čele s Bélom Bugárom ukazuje len na falošnú solidaritu tejto strany s maďarským obyvateľstvom.
Vyzývame preto vládu SR, aby bezodkladne apelovala na maďarskú vládu, nech poskytne kompletné a podložené informácie i skonkretizuje postupnosť krokov, ako rieši vzniknutú situáciu a ako potrestá vinníkov. Zároveň vyzývame vládu SR, aby poverila príslušného ministra výkonom objektívnych meraní na našom ohrozenom území.
Ján Slota, poslanec NR SR za SNS, predseda SNS
-------------
:-DDD
Bratislava 12. októbra (TASR) - Slovenská národná strana vyjadruje poľutovanie nad tragédiami a osudmi ľudí v dôsledku najväčšej ekologickej katastrofy, ktorá zasiahla časť Maďarska ako i naše územie. Je vysoko znepokojujúce, že blízko našich hraníc mohla vzniknúť takáto ekologická katastrofa bez monitoringu EÚ, ktorá naďalej graduje, ohrozuje životy a zdravie obyvateľov Maďarska aj Slovenska.
SNS vydáva toto vyhlásenie vzhľadom na skutočnosť, že doteraz žiadny relevantný predstaviteľ Slovenskej republiky nezaujal jednoznačné stanovisko, neposkytol informáciu obyvateľom SR, aké sú dopady a hrozby z tejto ekologickej katastrofy. Zároveň je zarážajúci fakt, že sa tieto informácie zamlčujú aj s asistenciou príslušných ministrov zo strany Most – Híd, čo nás len utvrdzuje v tom, že predmetná politická strana len zneužíva maďarskú otázku na vlastné ekonomické záujmy. Nekonanie strany Most – Híd na čele s Bélom Bugárom ukazuje len na falošnú solidaritu tejto strany s maďarským obyvateľstvom.
Vyzývame preto vládu SR, aby bezodkladne apelovala na maďarskú vládu, nech poskytne kompletné a podložené informácie i skonkretizuje postupnosť krokov, ako rieši vzniknutú situáciu a ako potrestá vinníkov. Zároveň vyzývame vládu SR, aby poverila príslušného ministra výkonom objektívnych meraní na našom ohrozenom území.
Ján Slota, poslanec NR SR za SNS, predseda SNS
-------------
:-DDD
neviem,ci je to az tak smiesne,ale keby sa stalo cosi take u nas v blizkosti rakuska alebo v cechach v blizkosti nemecka by si videl väcsi humbuk.
Smiešne je, že Jano sa hneď chopil kormidla... ale som čakal som viac, že hneď vypýta dáke náhrady škody inak tanky pošle :-D
nie je az tak mimo ako si vsetci mimo ziliny myslia.opytaj sa zilincanov co urobil pre zilinu slota a co terajsi primator harman( samozrejme sa musia opomenut ksefty)
FINANCIE: Štátny dlh krajín planéty dosiahne onedlho 40 biliónov USD
Londýn/Viedeň 10. októbra (TASR) - Štátny dlh krajín planéty sa blíži k 40 biliónom USD (28,83 bilióna eur) a každú sekundu rastie asi o 300.000 USD. Uvádzajú to svetové dlhové hodiny, ktoré má na svojej internetovej stránke britský týždenník The Economist.
V roku 1999 predstavoval štátny dlh všetkých krajín 20 biliónov USD.
Podľa dostupných informácií patria medzi krajiny s najnižším štátnym dlhom Bielorusko (3,3 % hrubého domáceho produktu), Líbya (3,5 %), Omán (4,2 %), Čile (6,2 %), Estónsko (8,2 %), Rusko (7,8 %), Tanzánia (13,8 %), Čína (17,3 %) a Austrália (22,3 %).
Najvyšší štátny dlh má Japonsko (187,9 % HDP), Grécko,(127,3 %) a Taliansko (118 %).
Informovali o tom The Economist a rakúsky denník Die Presse.
(1 EUR = 1,3874 USD)
Londýn/Viedeň 10. októbra (TASR) - Štátny dlh krajín planéty sa blíži k 40 biliónom USD (28,83 bilióna eur) a každú sekundu rastie asi o 300.000 USD. Uvádzajú to svetové dlhové hodiny, ktoré má na svojej internetovej stránke britský týždenník The Economist.
V roku 1999 predstavoval štátny dlh všetkých krajín 20 biliónov USD.
Podľa dostupných informácií patria medzi krajiny s najnižším štátnym dlhom Bielorusko (3,3 % hrubého domáceho produktu), Líbya (3,5 %), Omán (4,2 %), Čile (6,2 %), Estónsko (8,2 %), Rusko (7,8 %), Tanzánia (13,8 %), Čína (17,3 %) a Austrália (22,3 %).
Najvyšší štátny dlh má Japonsko (187,9 % HDP), Grécko,(127,3 %) a Taliansko (118 %).
Informovali o tom The Economist a rakúsky denník Die Presse.
(1 EUR = 1,3874 USD)
Prvý traja banníci sú už hore... tak ich dnes už asi vytiahnu všetkých.... :-)
este k tej cervenej hovadine.vidis,jojka sa chytila hned a dala spravit aj rozbori.to co neurobila terajsia vlada spravili media
pozerajte roky, že odborári, chamrať skrachovancov na politickú objednávku to je :-( Však ide zima, oni skončia hovada....
-----------------------------------
TASR ponúka v tejto súvislosti výberovú chronológiu štrajkov na území SR od roku 2000.
11. - 15. septembra 2000 - Takmer 55.000 členov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (SOZ PZSS) sa zapojilo do celoslovenskej protestnej akcie za dofinancovanie rezortu. Zástupcovia protestujúcich, ktorých podporili aj niektorí pacienti, odoslali listy premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a šéfovi parlamentu Jozefovi Migašovi.
2. marca 2001 - Uskutočnila sa štvorhodinová celoslovenská protestná akcia OZ KOVO zablokovaním prístupových ciest na piatich hraničných priechodoch SR s tromi susednými krajinami. Akciu prišlo podporiť vyše 2000 protestujúcich. Jej cieľom bolo poukázať na základné požiadavky odborárov, ktorými sú zodpovedajúce mzdy od zamestnávateľov a vytváranie podmienok na zvyšovanie zamestnanosti.
17. októbra 2001 - Protestný pochod odborárov, ktorý sa uskutočnil v Bratislave, mal upozorniť na nepriaznivú situáciu vo vývoji nezamestnanosti, ktorá sa vyšplhala až na 19 %, ako aj na pokles reálnych príjmov. Ulicami mesta od budovy Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) na Nobelovej ulici sa vydalo až 5000 zástupcov všetkých 37 odborových zväzov KOZ SR.
13. novembra 2002 - Protestný pochod proti programovému vyhláseniu vlády a plánovaným legislatívnym zmenám kabinetu sa z iniciatívy KOZ uskutočnil v Bratislave. Približne 3000 odborárov z celého Slovenska na čele so šéfom Ivanom Saktorom sa za zvuku rapkáčov a píšťal vybralo protestovať proti Programovému vyhláseniu vlády.
9. - 29. januára 2003 - Protest KOZ SR proti pripravovanej novele Zákonníka práce sa začal pred budovou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave. Protestná akcia odborárov vyvrcholila odovzdaním darov - okuliarov, metly a lopaty počas stretnutia u ministra Ľudovíta Kaníka. K výraznejšej dohode nedošlo. Rovnako celé Slovensko zasiahli protesty odborárov v súvislosti so zrušením niektorých železničných spojov.
23. mája 2003 - Slovenskí odborári zrealizovali štvorhodinovú blokádu 13 hlavných hraničných priechodov. Nátlakovou akciou si chceli odbory u vlády vynútiť prijatie viacerých sociálnych požiadaviek, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy.
26. septembra 2003 - Na území SR sa o 8.00 h začal výstražný jednohodinový štrajk. Konfederácia odborových zväzov, ktorá ho zorganizovala na presadenie svojich sociálnych požiadaviek, na ňom dosiahla účasť približne pol milióna ľudí. Štrajk sa dotkol iba menších strojárskych a stavbárskych firiem.
16. júna 2004 - Proti vládnej politike uplatňovanej voči základným umeleckým školám (ZUŠ) prišlo protestovať pred Úrad vlády SR v Bratislave približne 2000 učiteľov z celého Slovenska. Protestnú akciu Proti likvidácii ZUŠ podporil prítomnosťou aj predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) Ján Gašperan. Za najväčšie negatívum označil presun verejných ZUŠ pod originálne kompetencie obecnej samosprávy.
15. októbra 2005 - Spôsob vládnutia, ktorý likviduje charakter sociálneho štátu na Slovensku, dôrazne odmietlo viac ako 6000 účastníkov celoslovenského protestného mítingu v Banskej Bystrici. Odzneli dokonca aj výzvy na generálny štrajk. Odborárski lídri upozornili, že Slovensko má po Poľsku druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v EÚ.
6. apríla 2006 - Zdravotníci Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Bratislave začali časovo neobmedzený štrajk. Išlo o prvý ostrý štrajk zdravotníckych pracovníkov v histórii Slovenska vyhlásený po tom, ako premiér Mikuláš Dzurinda na stretnutí so zamestnancami FNsP nepresvedčil o snahe situáciu v zdravotníctve riešiť. K bratislavskej FNsP sa postupne pridali nemocnice v Prešove, Košiciach, Martine a v iných mestách, štrajk podporilo aj Predstavenstvo KOZ.
8. januára 2010 - Na bratislavských uliciach gradoval protest autodopravcov proti zavedeniu mýta. Niekoľkokilometrový úsek dôležitej tranzitnej dopravnej výpadovky v smere cez Rožňavskú cestu zablokovalo na niekoľko dní vyše 100 kamiónov. K štrajku autodopravcov sa pridali mestá Trnava, Banská Bystrica, Žilina, Ružomberok. Protest trval do začiatku februára 2010.
1. októbra 2010 - Asi 1500 odborárov z východného Slovenska protestovalo v uliciach Košíc proti úspornému balíčku vlády. Odborári počas pochodu v centre mesta na krátky čas obmedzili dopravu. Účastníci pri hlasnom skandovaní a piskote kritizovali zámery vlády, ktoré podľa nich negatívne zasiahnu bežné rodiny.
-----------------------------------
TASR ponúka v tejto súvislosti výberovú chronológiu štrajkov na území SR od roku 2000.
11. - 15. septembra 2000 - Takmer 55.000 členov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (SOZ PZSS) sa zapojilo do celoslovenskej protestnej akcie za dofinancovanie rezortu. Zástupcovia protestujúcich, ktorých podporili aj niektorí pacienti, odoslali listy premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a šéfovi parlamentu Jozefovi Migašovi.
2. marca 2001 - Uskutočnila sa štvorhodinová celoslovenská protestná akcia OZ KOVO zablokovaním prístupových ciest na piatich hraničných priechodoch SR s tromi susednými krajinami. Akciu prišlo podporiť vyše 2000 protestujúcich. Jej cieľom bolo poukázať na základné požiadavky odborárov, ktorými sú zodpovedajúce mzdy od zamestnávateľov a vytváranie podmienok na zvyšovanie zamestnanosti.
17. októbra 2001 - Protestný pochod odborárov, ktorý sa uskutočnil v Bratislave, mal upozorniť na nepriaznivú situáciu vo vývoji nezamestnanosti, ktorá sa vyšplhala až na 19 %, ako aj na pokles reálnych príjmov. Ulicami mesta od budovy Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) na Nobelovej ulici sa vydalo až 5000 zástupcov všetkých 37 odborových zväzov KOZ SR.
13. novembra 2002 - Protestný pochod proti programovému vyhláseniu vlády a plánovaným legislatívnym zmenám kabinetu sa z iniciatívy KOZ uskutočnil v Bratislave. Približne 3000 odborárov z celého Slovenska na čele so šéfom Ivanom Saktorom sa za zvuku rapkáčov a píšťal vybralo protestovať proti Programovému vyhláseniu vlády.
9. - 29. januára 2003 - Protest KOZ SR proti pripravovanej novele Zákonníka práce sa začal pred budovou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave. Protestná akcia odborárov vyvrcholila odovzdaním darov - okuliarov, metly a lopaty počas stretnutia u ministra Ľudovíta Kaníka. K výraznejšej dohode nedošlo. Rovnako celé Slovensko zasiahli protesty odborárov v súvislosti so zrušením niektorých železničných spojov.
23. mája 2003 - Slovenskí odborári zrealizovali štvorhodinovú blokádu 13 hlavných hraničných priechodov. Nátlakovou akciou si chceli odbory u vlády vynútiť prijatie viacerých sociálnych požiadaviek, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy.
26. septembra 2003 - Na území SR sa o 8.00 h začal výstražný jednohodinový štrajk. Konfederácia odborových zväzov, ktorá ho zorganizovala na presadenie svojich sociálnych požiadaviek, na ňom dosiahla účasť približne pol milióna ľudí. Štrajk sa dotkol iba menších strojárskych a stavbárskych firiem.
16. júna 2004 - Proti vládnej politike uplatňovanej voči základným umeleckým školám (ZUŠ) prišlo protestovať pred Úrad vlády SR v Bratislave približne 2000 učiteľov z celého Slovenska. Protestnú akciu Proti likvidácii ZUŠ podporil prítomnosťou aj predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) Ján Gašperan. Za najväčšie negatívum označil presun verejných ZUŠ pod originálne kompetencie obecnej samosprávy.
15. októbra 2005 - Spôsob vládnutia, ktorý likviduje charakter sociálneho štátu na Slovensku, dôrazne odmietlo viac ako 6000 účastníkov celoslovenského protestného mítingu v Banskej Bystrici. Odzneli dokonca aj výzvy na generálny štrajk. Odborárski lídri upozornili, že Slovensko má po Poľsku druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v EÚ.
6. apríla 2006 - Zdravotníci Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Bratislave začali časovo neobmedzený štrajk. Išlo o prvý ostrý štrajk zdravotníckych pracovníkov v histórii Slovenska vyhlásený po tom, ako premiér Mikuláš Dzurinda na stretnutí so zamestnancami FNsP nepresvedčil o snahe situáciu v zdravotníctve riešiť. K bratislavskej FNsP sa postupne pridali nemocnice v Prešove, Košiciach, Martine a v iných mestách, štrajk podporilo aj Predstavenstvo KOZ.
8. januára 2010 - Na bratislavských uliciach gradoval protest autodopravcov proti zavedeniu mýta. Niekoľkokilometrový úsek dôležitej tranzitnej dopravnej výpadovky v smere cez Rožňavskú cestu zablokovalo na niekoľko dní vyše 100 kamiónov. K štrajku autodopravcov sa pridali mestá Trnava, Banská Bystrica, Žilina, Ružomberok. Protest trval do začiatku februára 2010.
1. októbra 2010 - Asi 1500 odborárov z východného Slovenska protestovalo v uliciach Košíc proti úspornému balíčku vlády. Odborári počas pochodu v centre mesta na krátky čas obmedzili dopravu. Účastníci pri hlasnom skandovaní a piskote kritizovali zámery vlády, ktoré podľa nich negatívne zasiahnu bežné rodiny.
odbory ako take nie je zla myslienka, ale OZ KOVO je jeden bordel skrachovanych komancov, ktori len pozeraju kde a ako uchmatnut do vrecka pre seba cosi...masaker bol, ked Saktor ako predseda KOZ chodil na meetingy bavorakom po mesto, kde sa meeting konal a pred mestom prestupil do Favorita...pokrytci...hovno stoja za ludmi, len na vlastny prospech hladia...
odborári sú sračky, veď odborára nemôže zamestnávateľ ani vyhodiť :-DDD tak by sa nemal báť a unás odbory podpísali všetko, všetko... máme dvojitý pracovný čas, v lete viac v zime menej, slušná úspora pre firmu, výplata má splatnosť až 30 dní !!! (čo je teda v podstate 2 mesiace od kedy začneš robiť) proste skrachovanci a loosri. Ja som vystúpil z odborov 3 mesiace ako som tu nastúpil, pozerali sa na mňa všetci škaredo a keď som sa ich opýtal, čo mi odbory dávajú, tak v podstate na príkladoch sme videli, že sa za zamestnanca nikdy nepostavia, želania pracujúcich nikdy nepresadia a jediné čo som mal boli lacné lístky do kina a tak, čo bola asi 10% hodnota z môjho ročného príspevku.
Po mne vystúpili ďalší mladý :-DD a na úmrtný fond :-D si platím aj keď nie som v odboroch :-D, takže kytička bude aj pre mňa :-DD
Po mne vystúpili ďalší mladý :-DD a na úmrtný fond :-D si platím aj keď nie som v odboroch :-D, takže kytička bude aj pre mňa :-DD
jasne, mne odbornost odborov pride ako keby sa partia chlapov pri pive v krcme dohodla, ze zalozme si odbory...nedivil by som sa, keby to tak bolo naozaj :D
a ty uz myslis na kyticku? mne je to jedno a tebe by malo byt este viac, lebo u teba je silny predpoklad, ze sa svojho umrtia v tej firme nedozijes :D
a ty uz myslis na kyticku? mne je to jedno a tebe by malo byt este viac, lebo u teba je silny predpoklad, ze sa svojho umrtia v tej firme nedozijes :D
veď to ma sere, platím do úmrtného fondu a asi z neho nebudem čerpať :-(
SLUŽBY: Požičovne v Česku zažívajú nevídaný rozmach
Praha 16. októbra (TASR) - V Česku sa rodí nový fenomén - nevídaný rozkvet tu zažívajú požičovne všetkého druhu. V čase, keď ľudia viac uvažujú, čo si kúpia, sa ich ponuka výrazne rozšírila. Požičať si tak možno nielen oblečenie či luxusné autá, ale aj nábytok alebo napríklad ovce či kozy. Informuje o tom na svojej internetovej stránke spravodajská televízia ČT24.
Vypožičanie kvalitného obleku tak vyjde zhruba na 3000 Kč (122,40 eura) a luxusná kabelka za desaťtisíce korún môže byť na tri dni vaša za 500 Kč.
"Poplatok sa odvíja od ceny kabelky. Za štyri hodiny, počas ktorých máme otvorené, sa tu vystrieda zhruba 40 zákazníčok," tvrdí majiteľka požičovne kabeliek Dominika Hampelová.
Podľa Michala Brožku, analytika Reiffeisenbank, za úspechom požičovní a záujmom o zapožičiavanie si rôznych vecí je vývoj v českej ekonomike. Ľudia podľa neho zistili, že nemusia mať všetko. Požičovniam sa preto darí, len minulý rok ich v Česku pribudlo niekoľko desiatok.
No zatiaľ čo medzi chalupármi je napríklad populárne požičiavanie oviec alebo kôz, ktoré fungujú ako živé kosačky na trávu, niektorí Česi si aspoň na víkend radi doprajú luxus v podobe auta Ferrari, ktoré ich vyjde zhruba na 90.000 Kč.
(1 EUR = 24,515 CZK)
Praha 16. októbra (TASR) - V Česku sa rodí nový fenomén - nevídaný rozkvet tu zažívajú požičovne všetkého druhu. V čase, keď ľudia viac uvažujú, čo si kúpia, sa ich ponuka výrazne rozšírila. Požičať si tak možno nielen oblečenie či luxusné autá, ale aj nábytok alebo napríklad ovce či kozy. Informuje o tom na svojej internetovej stránke spravodajská televízia ČT24.
Vypožičanie kvalitného obleku tak vyjde zhruba na 3000 Kč (122,40 eura) a luxusná kabelka za desaťtisíce korún môže byť na tri dni vaša za 500 Kč.
"Poplatok sa odvíja od ceny kabelky. Za štyri hodiny, počas ktorých máme otvorené, sa tu vystrieda zhruba 40 zákazníčok," tvrdí majiteľka požičovne kabeliek Dominika Hampelová.
Podľa Michala Brožku, analytika Reiffeisenbank, za úspechom požičovní a záujmom o zapožičiavanie si rôznych vecí je vývoj v českej ekonomike. Ľudia podľa neho zistili, že nemusia mať všetko. Požičovniam sa preto darí, len minulý rok ich v Česku pribudlo niekoľko desiatok.
No zatiaľ čo medzi chalupármi je napríklad populárne požičiavanie oviec alebo kôz, ktoré fungujú ako živé kosačky na trávu, niektorí Česi si aspoň na víkend radi doprajú luxus v podobe auta Ferrari, ktoré ich vyjde zhruba na 90.000 Kč.
(1 EUR = 24,515 CZK)