Subpage under development, new version coming soon!
Subject: »Mesta - krásne/zaujímavé/netradičné alebo hnusné
:D pocul som aj nieco o tom, ze maju v Ziline "pesiu zonu". Ale to sa mi tiez zda ako znacna zilinska propaganda. Ak tam nieco take maju, tak to bude asi nastupiste na vlakovej stanici... Ci?
nie, to je brainwashing...proste nemajú dopravné možnosti žiadne.... musia chodiť pešky ale ich zastupiteľstvo to brilante podáva ako "máme pešiu zónu"... vidíš aj teba to oblblo :-DDD
no. sak ja som naivny chlape. ale tu "univerzitu" im nezozeriem ani za nic :D
A čože Ťa tak zrazu napadol Vranov? Ja viem, Ty akurát tak chodíš na most v PB obzerať svetielka ako blikajú, ale vieš, život existuje aj za hranicami tohoto veľkomesta. :D
dačo historické tam máte teda aspoň ? alebo dačo iné cool, nikdy som tam nebol ...
Tak PB má "hrad", aj TN má hrad, Žilina nemá, ale neďaleké Strečno má....
btw to ze ty o niecom nevies, neznamena, ze to neexistuje, dopln si vzdelanie. Budatín bol volakedy vodnym hradom s opevnenim a priekopou, az neskor ho prerobili na romanticky zamocek...
Budatínsky zámok (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok[1]) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.
Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.
Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.
Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.
Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný. Nakoniec však bol zámocký park revitalizovaný a sprístupnený v septembri 2010[2].
1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Pripravovaná je rekonštrukcia zámku, ktorá by sa mala uskutočniť v rokoch 2008 až 2013.[3] Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.[4]
K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princezne.
Referencie
1. Budatínsky zámok (hrad) http://zilina-gallery.sk, získané 25.11.2008
2. Na prechádzke po novom parku. sme.sk: (2010-09-08). prístup: 2010-09-14.
3. "Budatínsky zámok opravia, múzeum zatiaľ nemá sídlo", www.sme.sk
4. V Budatínskom hrade našli množstvo archeologických nálezov na sme.sk, získane 25.11.2008
Budatínsky zámok (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok[1]) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.
Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.
Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.
Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.
Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný. Nakoniec však bol zámocký park revitalizovaný a sprístupnený v septembri 2010[2].
1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Pripravovaná je rekonštrukcia zámku, ktorá by sa mala uskutočniť v rokoch 2008 až 2013.[3] Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.[4]
K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princezne.
Referencie
1. Budatínsky zámok (hrad) http://zilina-gallery.sk, získané 25.11.2008
2. Na prechádzke po novom parku. sme.sk: (2010-09-08). prístup: 2010-09-14.
3. "Budatínsky zámok opravia, múzeum zatiaľ nemá sídlo", www.sme.sk
4. V Budatínskom hrade našli množstvo archeologických nálezov na sme.sk, získane 25.11.2008
a ďalej vyjadrenie historika: Budatínsky hrad bol jedným z piatich hradov, ktoré chránili obchodné cesty v Žilinskej kotline. "V okolí Žiliny máme Hričovský, Lietavský, dva strečnianske a Budatínsky hrad."
Zamok FAB – (povodne zamok) - neskor prestavany na hodiny pana Svatopluka. Sa nachadza skoro v slovenskom rudonehori, kde ho okupuje vacsina miestnych labradorov a obstieva po dlhociznych ránach. Sem tam pridu s vibratormi a nicia zaklady zamku FAB, ktore navzdy ostavaju narusene. Doktori sa dlho snazili preto riesit situaciu zvieracou kazajkou, avsak zamok je nepoddajny a tazko ho do kazajky dostat.
V roku 1525 prisli na zamok miestny kreteni, ktory chytili drevo, ktore bolo oprete o stlp a bachli nim krcmarku, ktorej od toho vsetkeho z gatu snura vyletela. Ej bistu to vam bolo, ked jej len gatke trcali a vsade naokolo rytieri s postavenymi penismi. Avsak mali na sebe brnenie, tak ked sa im postavil, len to tak zazvonilo o samotne brnenie.
V roku 1537 bol zamok napadnuty. Prisera z nedalekych lesov zvana “Korozia” sa postarala o velky utok a miestnych dlho drzala vo vnutri zamku. Nakoniec prisiel z ineho panstva na zachranu odvazny mladik “Antikor” a zachranil zamok svojim pindurom, z ktoreho striekala tekutina antipriserova. Vela deti sa v ten vecer pocalo.
Historia tohto zamku konci, ked prislo na lamanie chleba, ktory vynasiel Jozko Pupava. Johan, ktory tiez sa praci lamania chleba prizeral, zhodnotil situaciu nasledovne “Juuuj ci som sa posral, ked som hladel, ako sa chlieb lame”. A fakt sa posral. Cely zamok bol od jeho hovien a zamok tolky napor hovien nevydrzal a zrutil sa.
Cest jeho pamiatke.
(edited)