Subpage under development, new version coming soon!
Topic closed!!!
Subject: »iba spam
tak to skús prepísať do tých troch viet ;-)
NO Problem! dam prec vsetky bodky a ostanu len 3 a hura, mame 3 vety :D vsak rikardo :DDD
No tak daj to bez tých bodiek a ja si to checknem
hrame sutaz TPP...
Trapnejsiemu Platis Pivo
Trapnejsiemu Platis Pivo
Slovanské i slovenské slová, ktoré maďarský jazyk prijal do svojho jazykového fondu, vždy často poopravil a medzi dve spoluhlásky vložil samohlásku. Moji maďarskí priatelia v Budapešti sa vždy veľmi zabávajú pri výslovnosti slova zmrzlina, kde nasleduje po sebe päť spoluhlások. No ale dve spoluhlásky predsa len nebude až taký problém vysloviť. Niekde som čítala, že bohaté rodiny v Ázii dokonca dávajú operovať spodnú časť jazyka svojim deťom, aby sa mohli naučiť vyslovovať určité hlásky, čo prináša výrazné zlepšenie napríklad pri výslovnosti anglického jazyka. No neviem, či by som bola ochotná podstúpiť podobný chirurgický zákrok. Nie nadarmo sa hovorí: iný kraj, iný mrav.
Maďari nemajú žiadny podobný fyziologický problém. Tak kde je teda pes zakopaný? Vďaka intenzívnym kontaktom s Maďarmi nadobudla som presvedčenie, že ide o mentálny, a nie fyziologický problém. Je to jednoducho psychický blok a či pragmatická politická kalkulácia, ktorá im bráni vysloviť slovo Slovák. Asi by sa patrilo rozlišovať medzi maďarským politikom, maďarským historikom a rádovým občanom - jednoduchým Maďarom a zistiť, či ten problém je všeobecný, alebo je typický len pre istú profesijnú skupinu či sociálnu vrstvu.
Všetci vieme, že Uhorsko bolo spoločným štátom mnohých národov. Žili tu vedľa seba Slováci, Maďari, Nemci, Chorváti, Rumuni a mnohí iní. Obyvatelia Uhorska boli Uhri. Po r. 1918 sa centrálna časť Uhorska, dnešné Maďarsko, začalo profilovať ako čisto národnostne maďarský štát. Po r. 1918 sa 600-tisícová slovenská menšina v Maďarsku dostala k dnešnému oficiálnemu počtu 17 000. Keď sa opýtate, ako je to možné, stačí, keď si prečítate pramene vydané Lorántom Tilkovszkým o fyzickej perzekúcii Slovákov v Maďarsku. O tom sa veľa nehovorí. Hovorí sa zväčša len o tom, že Maďari trpeli v Československu za Beneša a všeobecne v Československu. No to sa pýtam, ako je možné, že ich počet ostal nezmenšený, keď tak trpeli? To bude asi tým, že Maďari mali a majú maďarské školy na Slovensku a v poslednom čase dokonca i univerzitu. Slováci v Maďarsku majú fiktívne základné školy, kde sa všetko vyučuje po maďarsky, iba slovenčina po slovensky a aj to nie ako povinný predmet. Po r. 1989 Alexander Kormoš navrhol systém, v ktorom by sa v 15-ročnom učebnom cykle škôlka - základná škola - stredná škola slovenské deti mali učiť povinne v slovenskom jazyku, samozrejme okrem predmetu maďarský jazyk a literatúra. Slovenská inteligencia v Maďarsku si uvedomuje potrebu ovládať maďarský jazyk, ale nie na úkor toho slovenského. Žiaľ, všetko ostalo len v teoretickej rovine. V čase, keď sa na Slovensku schvaľovala maďarská univerzita, prečítala som si v novinách, ako sa v Békešskej Čabe spomedzi 90 slovenských prváčikov len dve tretiny dostanú do slovenskej školy kvôli rozhodnutiu mesta. Zázrak! Našlo sa ešte 90 slovenských prváčikov, z ktorých sa akoby mávnutím čarovného a či skôr zlovestného prútika stratilo 30. Často jediný spôsob ako uchovať jazyk svojich predkov je škola, resp. by mala byť škola. Slovenské rodiny sa medzi sebou rozprávajú maďarsky, oficiálnym jazykom štátneho útvaru, kde žijú. Slovákom zo Slovenska sa to ľahko kritizuje, ale našou úlohou ako materskej krajiny nie je súdiť, lež pomôcť! Je našou morálnou povinnosťou vyžadovať od maďarskej vlády na základe recipročného princípu rovnaké práva pre slovenskú menšinu žijúcu v Maďarsku, ako poskytuje Slovenská republika maďarskej menšine.
Spomeniem len pár dojmov historika Viliama Čičaja , ktoré boli publikované v Literárnom týždenníku 24. 11. 1989 v článku Dolnozemské reminiscencie. Opisuje svoje skúsenosti zo zasadnutia Česko-slovensko-maďarskej komisie, ktorá zasadala v polovici septembra 1989. „Aj nezaujatý poslucháč postrehol niekoľko zaujímavých, no v mnohých prípadoch celkom nepochopiteľných momentov. Je až neuveriteľné, ako svojvoľne narábajú oficiálne štatistiky s počtami príslušníkov národnostných menšín, určujú a vymýšľajú všemožné kritéria, medzi ktorými chýba predovšetkým to hlavné. Čo jednotlivec cíti a k čomu sa môže bez obáv hlásiť. Je dosť nepríjemné dozvedieť sa, že na Filozofickej fakulte v Bratislave je len jedno štipendijné miesto pre absolventa čabianskeho gymnázia... Slovenská národnostná menšina v Maďarsku (ale pravdepodobne žiadna na svete) nechce byť len objektom výskumu slovenských a maďarských národopiscov, prípadne jazykovedcov. Sú to ľudia našej doby, žijú svojimi radosťami i starosťami. Ak prídu domov z práce, tak určite ich prvoradou starosťou nie je to, aby sa preobliekli do krojov a obuli do čižiem, aby len tancovali, spievali, priadli a týmto spôsobom uchovávali starodávne zvyky pre svoje a naše potešenie... Zdá sa, že naši krajania už aj sľubov majú až-až.“
Ja by som len dodala, že ak chcete pozerať slovenskú televíziu v Maďarsku, tak máte smolu, ak chcete ísť na bohoslužby v slovenskom jazyku, tak to máte len o trochu viac šťastia. Prvú nedeľu v mesiaci sa vysluhuje katolícka omša v ôsmom budapeštianskom obvode. Ak si vypýtate slovenskú tlač v novinovom stánku, tak sa na vás pozrú veľmi divne. Majú arabské, anglické, nemecké a iné noviny a časopisy, ale slovenskú tlač?! Fakt! Ako by sa sem slovenská tlač dostala? Slovensko je predsa tak hrozne ďaleko od Maďarska.
Ako historička by som sa rada vyjadrila k postojom maďarskej a slovenskej historickej obce. Často sa ako dôvod nepochopenia medzi Maďarmi a Slovákmi uvádza, že sa vraj nepoznáme dobre. Aj ja som si to myslela. Ale nie je to tak. Problém je, že my maďarskú históriu poznáme príliš dobre a naopak, Maďari tú slovenskú nepoznajú vôbec, alebo nechcú ju poznať. Za najuznávanejšieho odborníka na uhorský stredovek sa považuje v Maďarsku Pál Engel . Napísal mnohé diela a akoby na rozlúčku predtým, ako nás opustil, napísal 452-stranové dielo The Realm of St Stephen. A History of Medieval Hungary. 895-1526. I.B. Tauris Publishers London-New York 2001.
Na troch stranách nájdeme zmienku o Slovákoch, resp. o Slovensku. Prvá v podkapitole Population And Settlement. „Prisťahovalci vo veľkom začali migrovať zo Západu na Východ v 12. storočí. Veľké plochy im boli k dispozícií v Uhorsku, v Čechách, na Morave a v Poľsku, no hlavne v neobývaných oblastiach Transylvánie a dnešného Slovenska.“ (S.60) Druhá v podkapitole Ethnic Changes (14. a 15. stor.): „Proces osídľovania priniesol so sebou dôležité modifikácie etnickej štruktúry regiónu. V tomto období došlo k osídleniu veľkých periférií Karpatskej kotliny prevažne Slovákmi, Rusínmi alebo Rumunmi. Zriedkavo máme priame správy o pôvode prisťahovalcov, doposiaľ je zreteľné, že územia, ktoré boli zaľudnené v tom období, boli neskôr osídlené Nemaďarmi. A preto sa javí ako logické tvrdenie, že usadlíci boli cudzinci, hoci mená ich usadlostí boli často zaznamenané v maďarčine, čo bol jazyk ich pánov.“ (S. 269) A pokračujeme na tej istej strane: „Severné horské pásma, od Trenčína až po dnešnú Ukrajinu, sa stali slovensky hovoriacou oblasťou. Slovanské skupiny tu, samozrejme, žili už pred maďarským podmanením, ale zdá sa, že v zanedbateľnom počte.“...“Osadníci boli nepochybne Slovania, ktorí, zdá sa, boli zverbovaní v Poľsku a na Morave. Etc.“(Tamže.) A posledná zmienka o Slovákoch: „Zdá sa isté, že etnická mapa Karpatskej kotliny bola takmer tak rozmanitá ako dnes. Zdá sa, že jazyková hranica medzi Maďarmi na jednej strane a Chorvátmi, Slovincami, Nemcami a Slovákmi na strane druhej sa zmenila od konca stredoveku veľmi málo. V Slavónii žilo veľmi málo Maďarov, dnešný Burgenland bol prevažne obývaný nemecky hovoriacou populáciou, zatiaľ čo severné stolice (counties) Horného Uhorska (moderné Slovensko) boli takmer výlučne zaľudnené Slovanmi.“ (S. 331)
V zátvorke autor dodáva na vysvetlenie „Avšak v prípade Slovenska musíme zdôrazniť, že jazyková hranica nie je identická s modernou štátnou hranicou a Trianonská dohoda postúpila veľké územia obývané Maďarmi Československej republike.“ Zátvorka tu končí. Škoda, že autor nespomenul, že v čase Trianonu a čiastočne i dnes, napriek tvrdej maďarizácii potrianonského Maďarska, bol napríklad celý Pilíš slovensky a nemecky hovoriaci, takže má skutočne pravdu, že jazyková hranica nie je identická s modernou štátnou hranicou. Nejde len o Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali v 17. storočí, ale i o tých predkov Slovákov - SLOVENOV, ktorí tu už žili za Veľkej Moravy. Ak budete mať čas, prečítajte si prácu Jána Steinhübela Veľkomoravské územie v severovýchodnom Zadunajsku, ktorá vyšla v roku 1995 vo vydavateľstve VEDA. Keď autorove meno spomeniem pred maďarskými historikmi, tak len s úsmevom mávnu rukou.
No ale nehádžme všetku špinu len na Maďarov. V roku 2001 v Kalligrame vyšiel v maďarčine preklad 382-stranovej knihy Dušana Kováča Szlovákia története. ( Kniha pôvodne vydaná v Prahe v roku 1998.) Zaujímavý titul, ktorý ma upútal vo výklade na ulici Bajcsy-Zsilinszky. S veľkým záujmom som vkročila do kníhkupectva a prelistovala som si spomenutú prácu. Vo výklade táto kniha sedela pár dní, ale potom ju radšej stiahli. Obsahovo úplné nevinná kniha predsa len pôsobila dosť provokatívne vďaka svojmu názvu.
Autor, bývalý riaditeľ Historického ústavu toho času pracuje na predsedníctve SAV v Bratislave. Prečo Dušan Kováč nereaguje vo svojom diele na tvrdenia Pála Engela? Odpoveď je jednoduchá. Aj keby pán Kováč chcel reagovať, nemohol, lebo jeho kniha vyšla v tom istom čase ako Engelova, resp. predtým. Ale možno by v inom upravenom vydaní mohol reagovať. Alebo nemohol? Boj o národnú identitu je už len smiešna záležitosť v zjednotenej Európe. Slováci sú „demokrati“. Už dávno prekonali takéto nemoderné trendy v historickej vede.
To asi len Maďari nepochopili „demokratický trend“, napriek tomu, že sú v EÚ a majú pre svojich príslušníkov maďarskej menšiny mimo územia Maďarska preukazy zahraničných Maďarov a nedávno zorganizovali referendum o dvojitom občianstve. Všade im tu visia štátne zástavy, dokonca aj v interiéroch kostolov. V štátne sviatky na každom obytnom dome visí krásne vypraná a vyžehlená zástava. V čase, keď Maďarsko vstúpilo do EÚ, mnohí politici sa predháňali v rôznych vyhláseniach. Utkvelo mi v pamäti jedno: Maďarsko ešte nebolo nikdy tak veľké ako po vstupe do EÚ. Asi som zas niečo nepochopila. Myslela som si, že Maďarsko vstúpilo do EÚ, a nie naopak.
Ale vráťme sa ku knihe Pála Engela. Nájde sa na Slovensku niekto, kto erudovane odpovie maďarským kolegom, ako to bolo s nezaľudneným Slovenskom v 12. storočí? Zostáva len dúfať, hoci o tom dosť pochybujem, že si Maďari preložia a prečítajú vynikajúcu knihu o Nitrianskom kniežatstve z pera Jána Steinhübela, ktorá sa do slovenských kníhkupectiev dostane ešte pred Vianocami.
Ale možno v rámci objektivity by bolo správne spomenúť i vydanie 837- stranovej knihy Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí od M. S. Ďuricu v marci 2003 (ide o tretie a najširšie koncipované vydanie). Profesor, ktorý 50 rokov pôsobil na talianskej univerzite v Padove a hosťoval na mnohých univerzitách, je v podmienkach malomestského a národne neuvedomelého Slovenska enfant terrible. Je prirodzené, že môže existovať a má to tak byť politická polarizácia, a nie každému sa nutne musí všetko páčiť. Toľko o laikoch, ale čo povedať na tému, ako historická obec Slovenska prijala menovanú prácu. Namiesto toho, aby došlo k vedeckej polemike, začala sa na Slovensku zákopová vojna. Na jednej strane 75-ročný v zahraničí vysoko uznávaný profesor politických dejín strednej a východnej Európy, na druhej strane zákopu 80 pracovníkov Historického Ústavu SAV. Obe strany svoje názory vydali tlačou. Nebudem tu brániť ani jedného, ani druhého. Prosím, prečítajte si túto zákopovú literatúru a urobte si svoj vlastný názor. Prečo sa podobná akcia neurobila i keď Pál Engel alebo iní maďarskí historici vydajú knihu, ktorá na rozdiel od Ďuricovej úplne skresľuje uhorské dejiny? Prečo? Aby sme nevydali zlý signál do Európy, ako zvykne komentovať slovenskú politiku Béla Bugár , keď si Slováci niekedy, akoby snáď omylom spomenú, že Uhorsko i Československo už minulo a máme svoj vlastný štát.
Pýtam sa, prečo sa Slováci nevedia zjednotiť a pracovať spolu tak ako to robia Maďari a hájiť svoje národné a štátne záujmy. Rozhodne nepotrebujeme ani zďaleka toľko fantázie čo Maďari, stačí sa držať faktov!
Skúsenosť z maďarského lektorátu pre cudzincov na štátnej univerzite ELTE v Budapešti bola tiež poučná. Vyučuje sa tam, že Maďari prišli na územie dnešného Maďarska už v 4. storočí! To mi je fakt novinka. Keď niekto z mojich spolužiakov, ktorí sú z Ruska, Chorvátska, Estónska, spomenie Szlovákok, učiteľka hneď opravuje Szlávok!
Osobne vidím kultúrny vplyv Slovákov na Maďarov ako vzťah Grékov a Rimanov. Možno si poviete, no tá ženská sa úplne zbláznila. Ako príklad príliš silný? Nemyslím si. Gréci boli Rimanmi vojensky porazení, ale kultúra vysoko civilizovaného Grécka si prakticky podmanila rímsku vojensky orientovanú spoločnosť. Taliani ako potomkovia Rimanov s tým nemajú vôbec problémy a hrdo sa k svojim gréckym kultúrnym vplyvom hlásia. A čo Maďari? Maďar by snáď radšej umrel, aby uznal fakt, že Slováci tu boli, sú a veľmi pozitívne ovplyvnili Maďarov. Keby Maďari neboli našli vysoko rozvinutú slovenskú kultúru, boli by skončili rovnako ako ostatné kočovné kmene Hunov či Avarov.
Prečo sa nechce Maďarom vyslovovať slovo Slovák, je dosť jasné, ale prečo sa Slováci boja povedať o sebe hrdo, že sú Slováci, to mi jasné nie je.
Rada by som spomenula jednu nedávnu skúsenosť vo vlaku. Prísediaci nastúpil rovnako ako ja v Bratislave a cestovali sme spolu až do Budapešti. Obaja sme mali ako príručnú batožinu knihy. S veľkou láskou a úctou ukladal dva pomerne objemné zväzky čohosi. Hovorím si, to má snáď nejakú vzácnu aspoň 100-ročnú knihu zakúpenú v antikvariáte. Keď mi to už nedalo, opýtala som sa ho, čo to tak opatruje. Vysvitlo, že išlo o básne Janka Kráľa. Mám matnú spomienku na básne Janka Kráľa zo strednej školy, ale asi by som dnes ich autorovi nevenovala podobnú pozornosť ako môj spolucestujúci. Moje profesionálne záujmy ma viažu skôr k menej poetickým problémom stredovekej histórie. No a skoro som odpadla, keď mi môj spolucestujúci oznámil, že je Maďar narodený na Slovensku, ale zároveň veľký obdivovateľ poézie Janka Kráľa. Tak čo, páni politici, historici a iní nešťastníci?
Čakáme, že to budú Maďari, kto nás naučí ctiť si našu kultúru? Je to pohodlnejšie stále sa schovávať a hrať sa na ukrivdených. Maďari majú svoje muchy, ale nehádžme všetku vinu na nich. Jednu vec som sa naučila. Maďari sa budú veľmi radi konfrontovať s národne uvedomelými Slovákmi, ktorí poznajú svoju históriu, ale takých my na Slovensku nemáme. Keď sa i niekto nájde, národne a politicky neuvedomelá skupina tzv. Slovákov sa na neho sústredí a namiesto toho, aby sa snažila priučiť a načúvala tomu, čo nemohla počuť kvôli rôznym politickým režimom, udusí ho.
Katarína Štulrajterová
Rád by si aj ty prispel vlastnou tvorbou do rubriky Perom exiláka ? Neváhaj a daj o sebe vedieť!
Máš zaujímavý námet na príspevok? Sem s ním!
Napíš nám »
Ďalšie články:
„Nezabudneme“ - pred budovou veľvyslanectva SR v Budapešti
Chodník a plot pred budovou veľvyslanectva SR v Budapešti pomaľovali neznámi páchatelia červeným sprejom.
Jaj, slovenčina moja, a tie osy nezbednice
Dlhou nútenou odmlkou môj materinský jazyk utrpel a teraz keď v ňom napíšem kde-tu akýsi článok, badám ako mi moja slovenčina dáva zabrať.
Do kina alebo na kúpalisko?
V týchto teplých slnečných dňoch nás skôr láka voda, ale čo ak nám program kín opäť ponúka niečo zaujímavé, niečo čo nám pozdvihne náladu alebo nás prinúti zamyslieť sa?
Ceny sú rozdané...
Všetko má svoj začiatok a svoj koniec, inak tomu nie je ani v prípade 59. Filmového festivalu v Cannes. Ceny sú rozdané, odcenení sa radujú a tí čo nemali to šťastie vyskúšajú celkom určite svoje šťastie o rok.
Macocha na výročie rodiny
Záujem Slovákov pracujúcich v zahraničí o to, čo sa deje na Slovensku, prudko klesá. Sme svedkami smutných správ, keď sa stále množia neuveriteľné informácie o našej realite.
Kurz pre učiteľov, Slovákov žijúcich v zahraničí
Kurz pre Slovákov žijúcich v zahraničí, učiteľov 2. stupňa ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, otvorilo Metodické centrum UMB v Banskej Bystrici.
Biele klinčeky k Dňu matiek
Kalendár nám opäť signalizuje druhú májovú nedeľu, keď oslavujeme jeden z najkrajších rodinných sviatkov roka - Deň matiek.
Trpíš aj ty jarnou únavou?
Cítiš sa po dlhej zimnej a oneskorene nastúpenej jari vyžmýkaný? Si unavený, máš pocit že všetko je akési nijaké, máš zlú náladu a si podráždený?
» všetky články »
Reakcie čitateľov
pravda - disident (22.12.2004 o 0:58)
citujem: "Maďari sa budú veľmi radi konfrontovať s národne uvedomelými Slovákmi, ktorí poznajú svoju históriu, ale takých my na Slovensku nemáme. Keď sa i niekto nájde, národne a politicky neuvedomelá skupina tzv. Slovákov sa na neho sústredí a namiesto toho, aby sa snažila priučiť a načúvala tomu, čo nemohla počuť kvôli rôznym politickým režimom, udusí ho."---svata pravda a to sa netyka len narodne a polticky uvedomelych Sovakov, ale vsetkych tych co odmietaju prisluhovat "Velkym kralom malych stolov" - Kto to vlastne na Slovensku vladne?
otazka - milan (29.12.2004 o 20:40)
ja zijem v nemecku, faktom je ze madarska literatura tu ma velmi dobre meno, knizky idu an dracku: nikdy som ani o jednom slovenskom spisovateli nic nepocul!!! neexistuje ziadny? su madari sikovnejsi? prosim o vas nazor milan
Glorifikácia Slovákov? - Fabricius (30.12.2004 o 9:38)
Ad: "Keby Maďari neboli našli vysoko rozvinutú slovenskú kultúru, boli by skončili rovnako ako ostatné kočovné kmene Hunov či Avarov. " Pán Ďurica a Vy pani Štulrajterová ste z rovnakej krvnej skupiny. Ste inakosť nevidiaci, nepočujúci a preto neomylní vševedkovia...
Re: Prečo sa Maďarovi ťažko vyslovuje slovo Slovák? - Martinko (18.1.2005 o 5:35)
MADARI SMRDIA AKO HOZNO :)
Som Vám vďačná za tento článok - Stivinka (19.1.2005 o 3:30)
Som Vám vďačná za tento článok. Pracujem v zahraničí a denne sa stretávam s Maďarmi a rovnako denne ma šokuje ich historické povedomie. Skutočne žijú a vyrástli v tvrdom ideologickom zadubení, poznajú len maďarskú pseudohistóriu, ktorú im podsúvajú od malička. Je však zaujímavé, ako vždy skrotnú, keď im pripomeniem, že prišli na koňoch z Ázie a že dávno predtým tu už existovali iné impéria so svojimi kultúrami. Sú veľkí len tam kde nenarazia na uvedomelých a vzdelaných ľudí a tých je bohužial na Slovensku málo. Vôbec sa im ale nečudujem...prečo by práve túto slovenskú slabosť Maďari nevyužili...asi až takí sprostí zase nie sú.
treba s tým konečne niečo spraviť - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:38)
Dúfam, že ma za to otec, ktorý je hrdý maďar, nevydedí. Už dlhšiu dobu sa s ním na túto (slovensko-slovansko-maďarskú) tému nebavím, lebo zakaždým to skončí zbytočnou hádkou. Zbytočnou preto, lebo tak ako on, aj mnohí iní maďari majú naočkované od detstva samé klamstvá a tak ako sa naučili, že 2+2=4, sa naučili aj to, že maďari sú pôvodným obyvateľstvom karpatskej kotliny, resp. zaujali svoju vlasť ako slávni "vitézi" na bielych koňoch a s otvorenou náručou ich tu vítali samí chudáci a nevzdelanci, a tešili sa, že ich maďari konečne všetkému naučia. Dokazuje to 16 metrový obraz s názvom "Honfoglalás (zaujatie vlasti), ktorý visí v jednej z miestností budapeštianskeho parlamentu. Mimo Budapešti sa mu zvykne hovoriť "maľovaná lož". Dovolím si oponovať kritike smerujúcej na akúsi neschopnosť a nízke národné vedomie slovákov. Myslím, že prapôvodcom tejto vlastnosti je Samo, ktorý tu v močariskách medzi Tisou a Bodrogom nechal prezimovať bojmi unavené a vyhladovené maďarské kmene, ktoré utekali pred pečenehmi. Keby ich zdecimovaných vyhnal naspäť za Ural, možno by sa stredoeurópske dejiny vyvinuli úplne ináč, čiže naďalej by ich vytvárali pôvodné kultúry - románska, germánska, slovanská. Dajme tomu, že zabudneme na tieto dávnejšie dejiny (čisto teoreticky, lebo zabúdať na svoje korene je hriech) a pozrime sa na dejiny nie tak dávne (od 19.storočia), keď maďari vešali a strieľali Slovákov hrdo sa hlásiacich k svojej národnosti a odvliekali deti zo Slovenska (horných uhrov) do dolnej zeme, kde násilím boli nútení zabudnúť na svoj pôvod a materinský jazyk. Po prvej svetovej vojne nás prijali do náručia Česi. Myslím, že im môžeme byť vďační za holú existenciu, ináč som presvedčený, že dnes by neexistovalo nielen Slovensko, ale Slovenský národ vôbec. Pokračovanie v ďalšom príspevku...
treba s tým konečne niečo spraviť 2 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:42)
Pýtam sa všetkých kritikov "slovenskej povahy", ako sa malo budovať národné povedomie za takýchto podmienok? Okrem samotných maďarov nám veľa zla spôsobili rôzni odrodilci túžiaci po osobnom prospechu (Ľudovít Košút). Takých sa aj dnes nájde dosť. Myslím hlavne na tých, ktorí kvôli svojim korytám zostavili vládu s SMK a nechajú sa donekonečna vydierať neustále pribúdajúcimi požiadavkami na vylepšenie "neutešených" podmienok existencie maďarskej menšiny na Slovensku. Dospelo to tam, že samosprávy majú podľa mňa asi privysoké kompetencie, ktoré si zrejme vydobili poslanci SMK. Napríklad v Komárne, kde je pomer medzi počtom maďarov a Slovákov 70:30, je pomer v počte poslancov zastupiteľstva cca 99:1. Nehovoriac o tom, že bez znalosti maďarčiny je možnosť zamestnať sa takmer nulová a mnohí zamestnávatelia ju otvorene vyžadujú a tým diskriminujú Slovákov. Obrovskou chybou je sebaobvyňovanie typu : sami si za to môžeme že sme takí sprostí a necháme sa. Áno, lebo máme po Samovi, Pribinovi ... holubičiu povahu. Prečo sa vlastne takáto povaha považuje za handicap? Ja som na túto povahu hrdý, pretože keby ju mali aj maďari, nemci ..., tak by nebolo napríklad toľko vojen. Lenže takáto povaha sa dnes nenosí. Velikáni dejín ako Cyril a Metod sa musia v hrobe obracať, keď vidia, že ich súsošie musela Matica Slovenská v Komárne postaviť na "balkóne" svojej budovy, lebo v celom meste sa nenašlo jediné dôstojné miesto. Zato sa po celom juhu Slovenska s veľkou pompou odhaľujú sochy rôznch krvilačných bojovníkov, ktorí zveľaďovali "maďarstvo", samozrejme na úkor iných. Prečo hradným pánom v Komárne tak vadí Cyril a Metod? No prečo asi? Ako by potom vysvetľovali všetky tie klamstvá v maďarských učebniciach dejepisu svojim deťom?
treba s tým konečne niečo spraviť 3 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:50)
Maďarsko-Slovenské vyrovnanie je za súčasných podmienok absolútne ireálna myšlienka. Zmluva z roku 1995 o spolupráci je len kus papiera (mimochodom, prečo sa maďarská vláda bránila zakotveniu nemennosti štátnych hraníc do zmluvy?). Zmierenie (vyrovnanie) musí prebehnúť v mysliach a srdciach maďarov a Slovákov. Aj keď sa nás maďari a politici SMK snažia presviedčať o opaku, lopta je na maďarskej strane. Prvým predpokladom zmierenia sa týchto dvoch povahovo a kultúrne totálne odlišných národov je sebareflexia maďarov minimálne do tej miery, že: 1. ospravedlnia sa za všetky krivdy a príkoria, ktoré nášmu národu spôsobili odkedy sem prišli. My sa im na revanš tiež s radosťou ospravedlníme, ak nám povedia za čo. 2. uznajú slovenský národ a slovenský štát 3. zabudnú na svoje doteraz nerealizované a nerealizovateľné dobyvačské chúťky a zmieria sa s Trianonom Ak sa splnia tieto základné podmienky, môžeme sa začať baviť o spolupráci sko rovný s rovným. Poznajúc maďarov, neverím, že k niečomu podobnému dojde, ani keby ich k tomu nútila EU. Teória "tót nem ember - Slovák nie je človek) je v nich prihlboko zakorenená. Ako môžeme čakať zmenu správania sa maďarskej menšiny na Slovensku, keď cestou na obchodné rokovanie do Budapešti nás pri ceste vítajú mapy veľkého uhorska? Taká istá mapa sa týči aj v jednacej miestnosti nášho obchodného partnera. Proste sme sa cítili ako Slováci výborne a vítaní s plnou náručou. Mimochodom, ak tento príspevok číta niekto , kto má skúsenosti z obchodovanioa s maďarmi, nech ich napíše. Ja osobne mám skúsenosti, ktoré sa dajú zhrnúť vetou, ktorú napísal britský publicista pod pseudonymom Scotus Viator po tom, ako prvý krát v živote (možno aj naposledy) navštívil maďarsko: "Žiadnemu inému národu nie je princíp otvorenej hry taký vzdialený, ako maďarom". Pokračovanie v príspevku 4...
treba s tým konečne niečo spraviť 4 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:53)
Na záver sa ešte vrátim k situácii v Komárne. Jeden môj známy sa vlani presťahoval do Trenčína s tým, že on v maďarsku nechce žiť. Jeho kolega je takisto pripravený veľmi rýchlo sa presťahovať na sever, kde má rodinu z manželkinej strany, ak sa to tu už nebude dať vydržať. Snažím sa každého Slováka od toho odhovárať, lebo mám pocit, že presne o to maďarom ide. Naoko nenásilne postupne pomaličky zapríčiňovať u tunajších Slovákov stratu chuti žiť na juhu Slovenska. Potom by mohlo dôjsť k naplneniiu katastrofického scenára istého českého publicistu: Južné Slovensko sa všeľudovým hlasovaním svojich občanov (maďarov) vyhlási za autonómiu a potom sa už ani pán Boh nebude čudovať, že sa stane časťou maďarska s obrovským množstvom kvalitnej ornej pôdy a zásob pitnej vody. Som stále presvedčený, že k tomu nedôjde, ale nezabráni sa tomu len tak samo od seba. Treba proti tomu konečne niečo robiť! Naše (obyčajných ľudí) možnosti ovplyvňovania vecí verejných sú obmedzené na hlasovanie vo voľbách. Je to jediná, veľmi ľahko dostupná možnosť pre každého vlastníka volebného práva a je hriech toto právo nevzužiť, hlavne ak sme nespokojní s riadením našej existencie. Od prvých slobodných volieb na Slovensku som volil VPN, KDH, SDKU, nakoniec ANO, lebo som preferoval strany, ktoré mali vo svojom programe rázne ekonomické reformy ktoré mali síce bolieť, ale aj skôr prebolieť. Dnes, tak ako určite mnohí iní, som nadobudol presvedčenie, že je úplne jedno, kto je pri moci, lebo každému ide o to isté. A sú za splnenie svojich osobných a skupinových záujmov ochotní odovzdať časť moci do rúk maďarom. Na Slovensku! Jediné, čo môžeme my voliči proti tomu spraviť, je voliť SNS. Vopred ospravedlňujem každého, kto sa na tom zasmeje, ale nie som žiadny tzv. "hejslovák", alebo "slotofil". Je to čisto pragmatický postoj, ktorý by malo zaujať čo najviac voličov. Jednoduchá matematika. SMK bude mať 10% aj keď budú v Komárne valašky z neba padať. Je našou (Slovákov) hanbou, že táto extrémistická strana je na tom s preferenciami lepšie, ako strana, ktorá sa snaží byť jej protipólom a zastupuje štátotvorný národ. Pokračovanie v príspevku 5 ...
treba s tým konečne niečo spraviť 5 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:56)
Keby SNS dosiahla aspoň 12% (lepšie by bolo 20), bola by pre všetkých tvorcov budúcej koalície určite zaujímavejšou silou k uchopeniu moci, ako SMK, ktorá by tak ostala tam, kde patrí - v opozícii. Synergickým efektom vstúpenia SNS do vlády bez účasti SMK by bolo vytratenie sa nezdravých kompromisov a večných úľav, ktoré si SMK vydobíja vydieraním ostatných členov koalície. To, že kto bude tvoriť koalíciu, je úplne jedno, všetci sú v podstate rovnakí a z EU nám vylúčenie už nehrozí. Hrozilo by nám len, aj keď spočiatku ťažké, postupné zvyšovanie národného povedomia Slovákov a vyrovnávanie a zbližovanie sa s maďarmi na princípe rovný s rovným. Nechcem tým zahadzovať do úzadia dôležitosť ekonomických a iných spoločenských reforiem a vyzdvihovať národnostnú otázku (ako správny Slovák prepráčim vopred každému, kto ma označí za šovinistu), ale tento problém (spolužitie Slovákov a maďarov) je oveľa dôležitejší, ako si väčšina z nás myslí. A koniec koncov, vládnuť tak, ako Dzurinda, dokáže aj Hurvínek. S radosťou zverím vládnutie trebárs aj Ficovi, len nech nie je vo vláde SMK. Bez základov sa dá postaviť len psia búda a kým nebude vyriešený tento základný problém existencie slovákov a maďarov v európe, môžeme sa naďalej dusiť v psej búde, preskakovať vatry a čakať, ako nám ich aj s búdou odfúkne fúzatý vietor. Ako sledujem vývoj na juhu Slovenska, mám taký pocit, že nasledujúce voľby sú našou poslednou šancou. Verím, že vlaňajšie výsledky volieb vo VUC Nitra, ktorý v poslednom volebnom období ovládli maďari (a tak to aj vyzeralo), budú prvým povzbudením k hľadaniu a nachádzaniu nášho národného povedomia. A možno raz budeme spolu držať tak, ako napríklad Francúzi.
AD: volby do VUC - Tomeo - nitriansky kraj (9.2.2006 o 8:19)
Tieto volby boli ukazkova 'vzbura' vsetci sme isli volit len preto, aby sme odtial dostali madarov. minule sme zaspali, tento raz sme konali. bol som na ten vysledok neobycajne hrdy! myslim, ze slovak je clovek lahostajny, ale ked raz pretecie 'pohar trpezlivosti' tak velmi rychlo urobi poriadky. btw: fica do vlady ani zanic! madarov sa zbavime aj bez ekonomickej katastrofy.
hrdy debil - martin (31.5.2006 o 16:31)
asi vam uz nacisto sibe,trpite paranoidnym komplexom. ste obycajny fasisti,ktory nenavidia madarov. xenofobia ako vysita,slovensko stale patrilo normalnym,inteligentym a mierumilovnym ludom, bez ohladu na ich narodnost. svajciarsko sa takto nevybuduje,akurat len druhe kosovo.
Tvoja reakcia na článok
Nadpis
Meno E-mail
Maďari nemajú žiadny podobný fyziologický problém. Tak kde je teda pes zakopaný? Vďaka intenzívnym kontaktom s Maďarmi nadobudla som presvedčenie, že ide o mentálny, a nie fyziologický problém. Je to jednoducho psychický blok a či pragmatická politická kalkulácia, ktorá im bráni vysloviť slovo Slovák. Asi by sa patrilo rozlišovať medzi maďarským politikom, maďarským historikom a rádovým občanom - jednoduchým Maďarom a zistiť, či ten problém je všeobecný, alebo je typický len pre istú profesijnú skupinu či sociálnu vrstvu.
Všetci vieme, že Uhorsko bolo spoločným štátom mnohých národov. Žili tu vedľa seba Slováci, Maďari, Nemci, Chorváti, Rumuni a mnohí iní. Obyvatelia Uhorska boli Uhri. Po r. 1918 sa centrálna časť Uhorska, dnešné Maďarsko, začalo profilovať ako čisto národnostne maďarský štát. Po r. 1918 sa 600-tisícová slovenská menšina v Maďarsku dostala k dnešnému oficiálnemu počtu 17 000. Keď sa opýtate, ako je to možné, stačí, keď si prečítate pramene vydané Lorántom Tilkovszkým o fyzickej perzekúcii Slovákov v Maďarsku. O tom sa veľa nehovorí. Hovorí sa zväčša len o tom, že Maďari trpeli v Československu za Beneša a všeobecne v Československu. No to sa pýtam, ako je možné, že ich počet ostal nezmenšený, keď tak trpeli? To bude asi tým, že Maďari mali a majú maďarské školy na Slovensku a v poslednom čase dokonca i univerzitu. Slováci v Maďarsku majú fiktívne základné školy, kde sa všetko vyučuje po maďarsky, iba slovenčina po slovensky a aj to nie ako povinný predmet. Po r. 1989 Alexander Kormoš navrhol systém, v ktorom by sa v 15-ročnom učebnom cykle škôlka - základná škola - stredná škola slovenské deti mali učiť povinne v slovenskom jazyku, samozrejme okrem predmetu maďarský jazyk a literatúra. Slovenská inteligencia v Maďarsku si uvedomuje potrebu ovládať maďarský jazyk, ale nie na úkor toho slovenského. Žiaľ, všetko ostalo len v teoretickej rovine. V čase, keď sa na Slovensku schvaľovala maďarská univerzita, prečítala som si v novinách, ako sa v Békešskej Čabe spomedzi 90 slovenských prváčikov len dve tretiny dostanú do slovenskej školy kvôli rozhodnutiu mesta. Zázrak! Našlo sa ešte 90 slovenských prváčikov, z ktorých sa akoby mávnutím čarovného a či skôr zlovestného prútika stratilo 30. Často jediný spôsob ako uchovať jazyk svojich predkov je škola, resp. by mala byť škola. Slovenské rodiny sa medzi sebou rozprávajú maďarsky, oficiálnym jazykom štátneho útvaru, kde žijú. Slovákom zo Slovenska sa to ľahko kritizuje, ale našou úlohou ako materskej krajiny nie je súdiť, lež pomôcť! Je našou morálnou povinnosťou vyžadovať od maďarskej vlády na základe recipročného princípu rovnaké práva pre slovenskú menšinu žijúcu v Maďarsku, ako poskytuje Slovenská republika maďarskej menšine.
Spomeniem len pár dojmov historika Viliama Čičaja , ktoré boli publikované v Literárnom týždenníku 24. 11. 1989 v článku Dolnozemské reminiscencie. Opisuje svoje skúsenosti zo zasadnutia Česko-slovensko-maďarskej komisie, ktorá zasadala v polovici septembra 1989. „Aj nezaujatý poslucháč postrehol niekoľko zaujímavých, no v mnohých prípadoch celkom nepochopiteľných momentov. Je až neuveriteľné, ako svojvoľne narábajú oficiálne štatistiky s počtami príslušníkov národnostných menšín, určujú a vymýšľajú všemožné kritéria, medzi ktorými chýba predovšetkým to hlavné. Čo jednotlivec cíti a k čomu sa môže bez obáv hlásiť. Je dosť nepríjemné dozvedieť sa, že na Filozofickej fakulte v Bratislave je len jedno štipendijné miesto pre absolventa čabianskeho gymnázia... Slovenská národnostná menšina v Maďarsku (ale pravdepodobne žiadna na svete) nechce byť len objektom výskumu slovenských a maďarských národopiscov, prípadne jazykovedcov. Sú to ľudia našej doby, žijú svojimi radosťami i starosťami. Ak prídu domov z práce, tak určite ich prvoradou starosťou nie je to, aby sa preobliekli do krojov a obuli do čižiem, aby len tancovali, spievali, priadli a týmto spôsobom uchovávali starodávne zvyky pre svoje a naše potešenie... Zdá sa, že naši krajania už aj sľubov majú až-až.“
Ja by som len dodala, že ak chcete pozerať slovenskú televíziu v Maďarsku, tak máte smolu, ak chcete ísť na bohoslužby v slovenskom jazyku, tak to máte len o trochu viac šťastia. Prvú nedeľu v mesiaci sa vysluhuje katolícka omša v ôsmom budapeštianskom obvode. Ak si vypýtate slovenskú tlač v novinovom stánku, tak sa na vás pozrú veľmi divne. Majú arabské, anglické, nemecké a iné noviny a časopisy, ale slovenskú tlač?! Fakt! Ako by sa sem slovenská tlač dostala? Slovensko je predsa tak hrozne ďaleko od Maďarska.
Ako historička by som sa rada vyjadrila k postojom maďarskej a slovenskej historickej obce. Často sa ako dôvod nepochopenia medzi Maďarmi a Slovákmi uvádza, že sa vraj nepoznáme dobre. Aj ja som si to myslela. Ale nie je to tak. Problém je, že my maďarskú históriu poznáme príliš dobre a naopak, Maďari tú slovenskú nepoznajú vôbec, alebo nechcú ju poznať. Za najuznávanejšieho odborníka na uhorský stredovek sa považuje v Maďarsku Pál Engel . Napísal mnohé diela a akoby na rozlúčku predtým, ako nás opustil, napísal 452-stranové dielo The Realm of St Stephen. A History of Medieval Hungary. 895-1526. I.B. Tauris Publishers London-New York 2001.
Na troch stranách nájdeme zmienku o Slovákoch, resp. o Slovensku. Prvá v podkapitole Population And Settlement. „Prisťahovalci vo veľkom začali migrovať zo Západu na Východ v 12. storočí. Veľké plochy im boli k dispozícií v Uhorsku, v Čechách, na Morave a v Poľsku, no hlavne v neobývaných oblastiach Transylvánie a dnešného Slovenska.“ (S.60) Druhá v podkapitole Ethnic Changes (14. a 15. stor.): „Proces osídľovania priniesol so sebou dôležité modifikácie etnickej štruktúry regiónu. V tomto období došlo k osídleniu veľkých periférií Karpatskej kotliny prevažne Slovákmi, Rusínmi alebo Rumunmi. Zriedkavo máme priame správy o pôvode prisťahovalcov, doposiaľ je zreteľné, že územia, ktoré boli zaľudnené v tom období, boli neskôr osídlené Nemaďarmi. A preto sa javí ako logické tvrdenie, že usadlíci boli cudzinci, hoci mená ich usadlostí boli často zaznamenané v maďarčine, čo bol jazyk ich pánov.“ (S. 269) A pokračujeme na tej istej strane: „Severné horské pásma, od Trenčína až po dnešnú Ukrajinu, sa stali slovensky hovoriacou oblasťou. Slovanské skupiny tu, samozrejme, žili už pred maďarským podmanením, ale zdá sa, že v zanedbateľnom počte.“...“Osadníci boli nepochybne Slovania, ktorí, zdá sa, boli zverbovaní v Poľsku a na Morave. Etc.“(Tamže.) A posledná zmienka o Slovákoch: „Zdá sa isté, že etnická mapa Karpatskej kotliny bola takmer tak rozmanitá ako dnes. Zdá sa, že jazyková hranica medzi Maďarmi na jednej strane a Chorvátmi, Slovincami, Nemcami a Slovákmi na strane druhej sa zmenila od konca stredoveku veľmi málo. V Slavónii žilo veľmi málo Maďarov, dnešný Burgenland bol prevažne obývaný nemecky hovoriacou populáciou, zatiaľ čo severné stolice (counties) Horného Uhorska (moderné Slovensko) boli takmer výlučne zaľudnené Slovanmi.“ (S. 331)
V zátvorke autor dodáva na vysvetlenie „Avšak v prípade Slovenska musíme zdôrazniť, že jazyková hranica nie je identická s modernou štátnou hranicou a Trianonská dohoda postúpila veľké územia obývané Maďarmi Československej republike.“ Zátvorka tu končí. Škoda, že autor nespomenul, že v čase Trianonu a čiastočne i dnes, napriek tvrdej maďarizácii potrianonského Maďarska, bol napríklad celý Pilíš slovensky a nemecky hovoriaci, takže má skutočne pravdu, že jazyková hranica nie je identická s modernou štátnou hranicou. Nejde len o Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali v 17. storočí, ale i o tých predkov Slovákov - SLOVENOV, ktorí tu už žili za Veľkej Moravy. Ak budete mať čas, prečítajte si prácu Jána Steinhübela Veľkomoravské územie v severovýchodnom Zadunajsku, ktorá vyšla v roku 1995 vo vydavateľstve VEDA. Keď autorove meno spomeniem pred maďarskými historikmi, tak len s úsmevom mávnu rukou.
No ale nehádžme všetku špinu len na Maďarov. V roku 2001 v Kalligrame vyšiel v maďarčine preklad 382-stranovej knihy Dušana Kováča Szlovákia története. ( Kniha pôvodne vydaná v Prahe v roku 1998.) Zaujímavý titul, ktorý ma upútal vo výklade na ulici Bajcsy-Zsilinszky. S veľkým záujmom som vkročila do kníhkupectva a prelistovala som si spomenutú prácu. Vo výklade táto kniha sedela pár dní, ale potom ju radšej stiahli. Obsahovo úplné nevinná kniha predsa len pôsobila dosť provokatívne vďaka svojmu názvu.
Autor, bývalý riaditeľ Historického ústavu toho času pracuje na predsedníctve SAV v Bratislave. Prečo Dušan Kováč nereaguje vo svojom diele na tvrdenia Pála Engela? Odpoveď je jednoduchá. Aj keby pán Kováč chcel reagovať, nemohol, lebo jeho kniha vyšla v tom istom čase ako Engelova, resp. predtým. Ale možno by v inom upravenom vydaní mohol reagovať. Alebo nemohol? Boj o národnú identitu je už len smiešna záležitosť v zjednotenej Európe. Slováci sú „demokrati“. Už dávno prekonali takéto nemoderné trendy v historickej vede.
To asi len Maďari nepochopili „demokratický trend“, napriek tomu, že sú v EÚ a majú pre svojich príslušníkov maďarskej menšiny mimo územia Maďarska preukazy zahraničných Maďarov a nedávno zorganizovali referendum o dvojitom občianstve. Všade im tu visia štátne zástavy, dokonca aj v interiéroch kostolov. V štátne sviatky na každom obytnom dome visí krásne vypraná a vyžehlená zástava. V čase, keď Maďarsko vstúpilo do EÚ, mnohí politici sa predháňali v rôznych vyhláseniach. Utkvelo mi v pamäti jedno: Maďarsko ešte nebolo nikdy tak veľké ako po vstupe do EÚ. Asi som zas niečo nepochopila. Myslela som si, že Maďarsko vstúpilo do EÚ, a nie naopak.
Ale vráťme sa ku knihe Pála Engela. Nájde sa na Slovensku niekto, kto erudovane odpovie maďarským kolegom, ako to bolo s nezaľudneným Slovenskom v 12. storočí? Zostáva len dúfať, hoci o tom dosť pochybujem, že si Maďari preložia a prečítajú vynikajúcu knihu o Nitrianskom kniežatstve z pera Jána Steinhübela, ktorá sa do slovenských kníhkupectiev dostane ešte pred Vianocami.
Ale možno v rámci objektivity by bolo správne spomenúť i vydanie 837- stranovej knihy Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí od M. S. Ďuricu v marci 2003 (ide o tretie a najširšie koncipované vydanie). Profesor, ktorý 50 rokov pôsobil na talianskej univerzite v Padove a hosťoval na mnohých univerzitách, je v podmienkach malomestského a národne neuvedomelého Slovenska enfant terrible. Je prirodzené, že môže existovať a má to tak byť politická polarizácia, a nie každému sa nutne musí všetko páčiť. Toľko o laikoch, ale čo povedať na tému, ako historická obec Slovenska prijala menovanú prácu. Namiesto toho, aby došlo k vedeckej polemike, začala sa na Slovensku zákopová vojna. Na jednej strane 75-ročný v zahraničí vysoko uznávaný profesor politických dejín strednej a východnej Európy, na druhej strane zákopu 80 pracovníkov Historického Ústavu SAV. Obe strany svoje názory vydali tlačou. Nebudem tu brániť ani jedného, ani druhého. Prosím, prečítajte si túto zákopovú literatúru a urobte si svoj vlastný názor. Prečo sa podobná akcia neurobila i keď Pál Engel alebo iní maďarskí historici vydajú knihu, ktorá na rozdiel od Ďuricovej úplne skresľuje uhorské dejiny? Prečo? Aby sme nevydali zlý signál do Európy, ako zvykne komentovať slovenskú politiku Béla Bugár , keď si Slováci niekedy, akoby snáď omylom spomenú, že Uhorsko i Československo už minulo a máme svoj vlastný štát.
Pýtam sa, prečo sa Slováci nevedia zjednotiť a pracovať spolu tak ako to robia Maďari a hájiť svoje národné a štátne záujmy. Rozhodne nepotrebujeme ani zďaleka toľko fantázie čo Maďari, stačí sa držať faktov!
Skúsenosť z maďarského lektorátu pre cudzincov na štátnej univerzite ELTE v Budapešti bola tiež poučná. Vyučuje sa tam, že Maďari prišli na územie dnešného Maďarska už v 4. storočí! To mi je fakt novinka. Keď niekto z mojich spolužiakov, ktorí sú z Ruska, Chorvátska, Estónska, spomenie Szlovákok, učiteľka hneď opravuje Szlávok!
Osobne vidím kultúrny vplyv Slovákov na Maďarov ako vzťah Grékov a Rimanov. Možno si poviete, no tá ženská sa úplne zbláznila. Ako príklad príliš silný? Nemyslím si. Gréci boli Rimanmi vojensky porazení, ale kultúra vysoko civilizovaného Grécka si prakticky podmanila rímsku vojensky orientovanú spoločnosť. Taliani ako potomkovia Rimanov s tým nemajú vôbec problémy a hrdo sa k svojim gréckym kultúrnym vplyvom hlásia. A čo Maďari? Maďar by snáď radšej umrel, aby uznal fakt, že Slováci tu boli, sú a veľmi pozitívne ovplyvnili Maďarov. Keby Maďari neboli našli vysoko rozvinutú slovenskú kultúru, boli by skončili rovnako ako ostatné kočovné kmene Hunov či Avarov.
Prečo sa nechce Maďarom vyslovovať slovo Slovák, je dosť jasné, ale prečo sa Slováci boja povedať o sebe hrdo, že sú Slováci, to mi jasné nie je.
Rada by som spomenula jednu nedávnu skúsenosť vo vlaku. Prísediaci nastúpil rovnako ako ja v Bratislave a cestovali sme spolu až do Budapešti. Obaja sme mali ako príručnú batožinu knihy. S veľkou láskou a úctou ukladal dva pomerne objemné zväzky čohosi. Hovorím si, to má snáď nejakú vzácnu aspoň 100-ročnú knihu zakúpenú v antikvariáte. Keď mi to už nedalo, opýtala som sa ho, čo to tak opatruje. Vysvitlo, že išlo o básne Janka Kráľa. Mám matnú spomienku na básne Janka Kráľa zo strednej školy, ale asi by som dnes ich autorovi nevenovala podobnú pozornosť ako môj spolucestujúci. Moje profesionálne záujmy ma viažu skôr k menej poetickým problémom stredovekej histórie. No a skoro som odpadla, keď mi môj spolucestujúci oznámil, že je Maďar narodený na Slovensku, ale zároveň veľký obdivovateľ poézie Janka Kráľa. Tak čo, páni politici, historici a iní nešťastníci?
Čakáme, že to budú Maďari, kto nás naučí ctiť si našu kultúru? Je to pohodlnejšie stále sa schovávať a hrať sa na ukrivdených. Maďari majú svoje muchy, ale nehádžme všetku vinu na nich. Jednu vec som sa naučila. Maďari sa budú veľmi radi konfrontovať s národne uvedomelými Slovákmi, ktorí poznajú svoju históriu, ale takých my na Slovensku nemáme. Keď sa i niekto nájde, národne a politicky neuvedomelá skupina tzv. Slovákov sa na neho sústredí a namiesto toho, aby sa snažila priučiť a načúvala tomu, čo nemohla počuť kvôli rôznym politickým režimom, udusí ho.
Katarína Štulrajterová
Rád by si aj ty prispel vlastnou tvorbou do rubriky Perom exiláka ? Neváhaj a daj o sebe vedieť!
Máš zaujímavý námet na príspevok? Sem s ním!
Napíš nám »
Ďalšie články:
„Nezabudneme“ - pred budovou veľvyslanectva SR v Budapešti
Chodník a plot pred budovou veľvyslanectva SR v Budapešti pomaľovali neznámi páchatelia červeným sprejom.
Jaj, slovenčina moja, a tie osy nezbednice
Dlhou nútenou odmlkou môj materinský jazyk utrpel a teraz keď v ňom napíšem kde-tu akýsi článok, badám ako mi moja slovenčina dáva zabrať.
Do kina alebo na kúpalisko?
V týchto teplých slnečných dňoch nás skôr láka voda, ale čo ak nám program kín opäť ponúka niečo zaujímavé, niečo čo nám pozdvihne náladu alebo nás prinúti zamyslieť sa?
Ceny sú rozdané...
Všetko má svoj začiatok a svoj koniec, inak tomu nie je ani v prípade 59. Filmového festivalu v Cannes. Ceny sú rozdané, odcenení sa radujú a tí čo nemali to šťastie vyskúšajú celkom určite svoje šťastie o rok.
Macocha na výročie rodiny
Záujem Slovákov pracujúcich v zahraničí o to, čo sa deje na Slovensku, prudko klesá. Sme svedkami smutných správ, keď sa stále množia neuveriteľné informácie o našej realite.
Kurz pre učiteľov, Slovákov žijúcich v zahraničí
Kurz pre Slovákov žijúcich v zahraničí, učiteľov 2. stupňa ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, otvorilo Metodické centrum UMB v Banskej Bystrici.
Biele klinčeky k Dňu matiek
Kalendár nám opäť signalizuje druhú májovú nedeľu, keď oslavujeme jeden z najkrajších rodinných sviatkov roka - Deň matiek.
Trpíš aj ty jarnou únavou?
Cítiš sa po dlhej zimnej a oneskorene nastúpenej jari vyžmýkaný? Si unavený, máš pocit že všetko je akési nijaké, máš zlú náladu a si podráždený?
» všetky články »
Reakcie čitateľov
pravda - disident (22.12.2004 o 0:58)
citujem: "Maďari sa budú veľmi radi konfrontovať s národne uvedomelými Slovákmi, ktorí poznajú svoju históriu, ale takých my na Slovensku nemáme. Keď sa i niekto nájde, národne a politicky neuvedomelá skupina tzv. Slovákov sa na neho sústredí a namiesto toho, aby sa snažila priučiť a načúvala tomu, čo nemohla počuť kvôli rôznym politickým režimom, udusí ho."---svata pravda a to sa netyka len narodne a polticky uvedomelych Sovakov, ale vsetkych tych co odmietaju prisluhovat "Velkym kralom malych stolov" - Kto to vlastne na Slovensku vladne?
otazka - milan (29.12.2004 o 20:40)
ja zijem v nemecku, faktom je ze madarska literatura tu ma velmi dobre meno, knizky idu an dracku: nikdy som ani o jednom slovenskom spisovateli nic nepocul!!! neexistuje ziadny? su madari sikovnejsi? prosim o vas nazor milan
Glorifikácia Slovákov? - Fabricius (30.12.2004 o 9:38)
Ad: "Keby Maďari neboli našli vysoko rozvinutú slovenskú kultúru, boli by skončili rovnako ako ostatné kočovné kmene Hunov či Avarov. " Pán Ďurica a Vy pani Štulrajterová ste z rovnakej krvnej skupiny. Ste inakosť nevidiaci, nepočujúci a preto neomylní vševedkovia...
Re: Prečo sa Maďarovi ťažko vyslovuje slovo Slovák? - Martinko (18.1.2005 o 5:35)
MADARI SMRDIA AKO HOZNO :)
Som Vám vďačná za tento článok - Stivinka (19.1.2005 o 3:30)
Som Vám vďačná za tento článok. Pracujem v zahraničí a denne sa stretávam s Maďarmi a rovnako denne ma šokuje ich historické povedomie. Skutočne žijú a vyrástli v tvrdom ideologickom zadubení, poznajú len maďarskú pseudohistóriu, ktorú im podsúvajú od malička. Je však zaujímavé, ako vždy skrotnú, keď im pripomeniem, že prišli na koňoch z Ázie a že dávno predtým tu už existovali iné impéria so svojimi kultúrami. Sú veľkí len tam kde nenarazia na uvedomelých a vzdelaných ľudí a tých je bohužial na Slovensku málo. Vôbec sa im ale nečudujem...prečo by práve túto slovenskú slabosť Maďari nevyužili...asi až takí sprostí zase nie sú.
treba s tým konečne niečo spraviť - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:38)
Dúfam, že ma za to otec, ktorý je hrdý maďar, nevydedí. Už dlhšiu dobu sa s ním na túto (slovensko-slovansko-maďarskú) tému nebavím, lebo zakaždým to skončí zbytočnou hádkou. Zbytočnou preto, lebo tak ako on, aj mnohí iní maďari majú naočkované od detstva samé klamstvá a tak ako sa naučili, že 2+2=4, sa naučili aj to, že maďari sú pôvodným obyvateľstvom karpatskej kotliny, resp. zaujali svoju vlasť ako slávni "vitézi" na bielych koňoch a s otvorenou náručou ich tu vítali samí chudáci a nevzdelanci, a tešili sa, že ich maďari konečne všetkému naučia. Dokazuje to 16 metrový obraz s názvom "Honfoglalás (zaujatie vlasti), ktorý visí v jednej z miestností budapeštianskeho parlamentu. Mimo Budapešti sa mu zvykne hovoriť "maľovaná lož". Dovolím si oponovať kritike smerujúcej na akúsi neschopnosť a nízke národné vedomie slovákov. Myslím, že prapôvodcom tejto vlastnosti je Samo, ktorý tu v močariskách medzi Tisou a Bodrogom nechal prezimovať bojmi unavené a vyhladovené maďarské kmene, ktoré utekali pred pečenehmi. Keby ich zdecimovaných vyhnal naspäť za Ural, možno by sa stredoeurópske dejiny vyvinuli úplne ináč, čiže naďalej by ich vytvárali pôvodné kultúry - románska, germánska, slovanská. Dajme tomu, že zabudneme na tieto dávnejšie dejiny (čisto teoreticky, lebo zabúdať na svoje korene je hriech) a pozrime sa na dejiny nie tak dávne (od 19.storočia), keď maďari vešali a strieľali Slovákov hrdo sa hlásiacich k svojej národnosti a odvliekali deti zo Slovenska (horných uhrov) do dolnej zeme, kde násilím boli nútení zabudnúť na svoj pôvod a materinský jazyk. Po prvej svetovej vojne nás prijali do náručia Česi. Myslím, že im môžeme byť vďační za holú existenciu, ináč som presvedčený, že dnes by neexistovalo nielen Slovensko, ale Slovenský národ vôbec. Pokračovanie v ďalšom príspevku...
treba s tým konečne niečo spraviť 2 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:42)
Pýtam sa všetkých kritikov "slovenskej povahy", ako sa malo budovať národné povedomie za takýchto podmienok? Okrem samotných maďarov nám veľa zla spôsobili rôzni odrodilci túžiaci po osobnom prospechu (Ľudovít Košút). Takých sa aj dnes nájde dosť. Myslím hlavne na tých, ktorí kvôli svojim korytám zostavili vládu s SMK a nechajú sa donekonečna vydierať neustále pribúdajúcimi požiadavkami na vylepšenie "neutešených" podmienok existencie maďarskej menšiny na Slovensku. Dospelo to tam, že samosprávy majú podľa mňa asi privysoké kompetencie, ktoré si zrejme vydobili poslanci SMK. Napríklad v Komárne, kde je pomer medzi počtom maďarov a Slovákov 70:30, je pomer v počte poslancov zastupiteľstva cca 99:1. Nehovoriac o tom, že bez znalosti maďarčiny je možnosť zamestnať sa takmer nulová a mnohí zamestnávatelia ju otvorene vyžadujú a tým diskriminujú Slovákov. Obrovskou chybou je sebaobvyňovanie typu : sami si za to môžeme že sme takí sprostí a necháme sa. Áno, lebo máme po Samovi, Pribinovi ... holubičiu povahu. Prečo sa vlastne takáto povaha považuje za handicap? Ja som na túto povahu hrdý, pretože keby ju mali aj maďari, nemci ..., tak by nebolo napríklad toľko vojen. Lenže takáto povaha sa dnes nenosí. Velikáni dejín ako Cyril a Metod sa musia v hrobe obracať, keď vidia, že ich súsošie musela Matica Slovenská v Komárne postaviť na "balkóne" svojej budovy, lebo v celom meste sa nenašlo jediné dôstojné miesto. Zato sa po celom juhu Slovenska s veľkou pompou odhaľujú sochy rôznch krvilačných bojovníkov, ktorí zveľaďovali "maďarstvo", samozrejme na úkor iných. Prečo hradným pánom v Komárne tak vadí Cyril a Metod? No prečo asi? Ako by potom vysvetľovali všetky tie klamstvá v maďarských učebniciach dejepisu svojim deťom?
treba s tým konečne niečo spraviť 3 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:50)
Maďarsko-Slovenské vyrovnanie je za súčasných podmienok absolútne ireálna myšlienka. Zmluva z roku 1995 o spolupráci je len kus papiera (mimochodom, prečo sa maďarská vláda bránila zakotveniu nemennosti štátnych hraníc do zmluvy?). Zmierenie (vyrovnanie) musí prebehnúť v mysliach a srdciach maďarov a Slovákov. Aj keď sa nás maďari a politici SMK snažia presviedčať o opaku, lopta je na maďarskej strane. Prvým predpokladom zmierenia sa týchto dvoch povahovo a kultúrne totálne odlišných národov je sebareflexia maďarov minimálne do tej miery, že: 1. ospravedlnia sa za všetky krivdy a príkoria, ktoré nášmu národu spôsobili odkedy sem prišli. My sa im na revanš tiež s radosťou ospravedlníme, ak nám povedia za čo. 2. uznajú slovenský národ a slovenský štát 3. zabudnú na svoje doteraz nerealizované a nerealizovateľné dobyvačské chúťky a zmieria sa s Trianonom Ak sa splnia tieto základné podmienky, môžeme sa začať baviť o spolupráci sko rovný s rovným. Poznajúc maďarov, neverím, že k niečomu podobnému dojde, ani keby ich k tomu nútila EU. Teória "tót nem ember - Slovák nie je človek) je v nich prihlboko zakorenená. Ako môžeme čakať zmenu správania sa maďarskej menšiny na Slovensku, keď cestou na obchodné rokovanie do Budapešti nás pri ceste vítajú mapy veľkého uhorska? Taká istá mapa sa týči aj v jednacej miestnosti nášho obchodného partnera. Proste sme sa cítili ako Slováci výborne a vítaní s plnou náručou. Mimochodom, ak tento príspevok číta niekto , kto má skúsenosti z obchodovanioa s maďarmi, nech ich napíše. Ja osobne mám skúsenosti, ktoré sa dajú zhrnúť vetou, ktorú napísal britský publicista pod pseudonymom Scotus Viator po tom, ako prvý krát v živote (možno aj naposledy) navštívil maďarsko: "Žiadnemu inému národu nie je princíp otvorenej hry taký vzdialený, ako maďarom". Pokračovanie v príspevku 4...
treba s tým konečne niečo spraviť 4 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:53)
Na záver sa ešte vrátim k situácii v Komárne. Jeden môj známy sa vlani presťahoval do Trenčína s tým, že on v maďarsku nechce žiť. Jeho kolega je takisto pripravený veľmi rýchlo sa presťahovať na sever, kde má rodinu z manželkinej strany, ak sa to tu už nebude dať vydržať. Snažím sa každého Slováka od toho odhovárať, lebo mám pocit, že presne o to maďarom ide. Naoko nenásilne postupne pomaličky zapríčiňovať u tunajších Slovákov stratu chuti žiť na juhu Slovenska. Potom by mohlo dôjsť k naplneniiu katastrofického scenára istého českého publicistu: Južné Slovensko sa všeľudovým hlasovaním svojich občanov (maďarov) vyhlási za autonómiu a potom sa už ani pán Boh nebude čudovať, že sa stane časťou maďarska s obrovským množstvom kvalitnej ornej pôdy a zásob pitnej vody. Som stále presvedčený, že k tomu nedôjde, ale nezabráni sa tomu len tak samo od seba. Treba proti tomu konečne niečo robiť! Naše (obyčajných ľudí) možnosti ovplyvňovania vecí verejných sú obmedzené na hlasovanie vo voľbách. Je to jediná, veľmi ľahko dostupná možnosť pre každého vlastníka volebného práva a je hriech toto právo nevzužiť, hlavne ak sme nespokojní s riadením našej existencie. Od prvých slobodných volieb na Slovensku som volil VPN, KDH, SDKU, nakoniec ANO, lebo som preferoval strany, ktoré mali vo svojom programe rázne ekonomické reformy ktoré mali síce bolieť, ale aj skôr prebolieť. Dnes, tak ako určite mnohí iní, som nadobudol presvedčenie, že je úplne jedno, kto je pri moci, lebo každému ide o to isté. A sú za splnenie svojich osobných a skupinových záujmov ochotní odovzdať časť moci do rúk maďarom. Na Slovensku! Jediné, čo môžeme my voliči proti tomu spraviť, je voliť SNS. Vopred ospravedlňujem každého, kto sa na tom zasmeje, ale nie som žiadny tzv. "hejslovák", alebo "slotofil". Je to čisto pragmatický postoj, ktorý by malo zaujať čo najviac voličov. Jednoduchá matematika. SMK bude mať 10% aj keď budú v Komárne valašky z neba padať. Je našou (Slovákov) hanbou, že táto extrémistická strana je na tom s preferenciami lepšie, ako strana, ktorá sa snaží byť jej protipólom a zastupuje štátotvorný národ. Pokračovanie v príspevku 5 ...
treba s tým konečne niečo spraviť 5 - obyvateľ komárna (3.1.2006 o 12:56)
Keby SNS dosiahla aspoň 12% (lepšie by bolo 20), bola by pre všetkých tvorcov budúcej koalície určite zaujímavejšou silou k uchopeniu moci, ako SMK, ktorá by tak ostala tam, kde patrí - v opozícii. Synergickým efektom vstúpenia SNS do vlády bez účasti SMK by bolo vytratenie sa nezdravých kompromisov a večných úľav, ktoré si SMK vydobíja vydieraním ostatných členov koalície. To, že kto bude tvoriť koalíciu, je úplne jedno, všetci sú v podstate rovnakí a z EU nám vylúčenie už nehrozí. Hrozilo by nám len, aj keď spočiatku ťažké, postupné zvyšovanie národného povedomia Slovákov a vyrovnávanie a zbližovanie sa s maďarmi na princípe rovný s rovným. Nechcem tým zahadzovať do úzadia dôležitosť ekonomických a iných spoločenských reforiem a vyzdvihovať národnostnú otázku (ako správny Slovák prepráčim vopred každému, kto ma označí za šovinistu), ale tento problém (spolužitie Slovákov a maďarov) je oveľa dôležitejší, ako si väčšina z nás myslí. A koniec koncov, vládnuť tak, ako Dzurinda, dokáže aj Hurvínek. S radosťou zverím vládnutie trebárs aj Ficovi, len nech nie je vo vláde SMK. Bez základov sa dá postaviť len psia búda a kým nebude vyriešený tento základný problém existencie slovákov a maďarov v európe, môžeme sa naďalej dusiť v psej búde, preskakovať vatry a čakať, ako nám ich aj s búdou odfúkne fúzatý vietor. Ako sledujem vývoj na juhu Slovenska, mám taký pocit, že nasledujúce voľby sú našou poslednou šancou. Verím, že vlaňajšie výsledky volieb vo VUC Nitra, ktorý v poslednom volebnom období ovládli maďari (a tak to aj vyzeralo), budú prvým povzbudením k hľadaniu a nachádzaniu nášho národného povedomia. A možno raz budeme spolu držať tak, ako napríklad Francúzi.
AD: volby do VUC - Tomeo - nitriansky kraj (9.2.2006 o 8:19)
Tieto volby boli ukazkova 'vzbura' vsetci sme isli volit len preto, aby sme odtial dostali madarov. minule sme zaspali, tento raz sme konali. bol som na ten vysledok neobycajne hrdy! myslim, ze slovak je clovek lahostajny, ale ked raz pretecie 'pohar trpezlivosti' tak velmi rychlo urobi poriadky. btw: fica do vlady ani zanic! madarov sa zbavime aj bez ekonomickej katastrofy.
hrdy debil - martin (31.5.2006 o 16:31)
asi vam uz nacisto sibe,trpite paranoidnym komplexom. ste obycajny fasisti,ktory nenavidia madarov. xenofobia ako vysita,slovensko stale patrilo normalnym,inteligentym a mierumilovnym ludom, bez ohladu na ich narodnost. svajciarsko sa takto nevybuduje,akurat len druhe kosovo.
Tvoja reakcia na článok
Nadpis
Meno E-mail
Bylo mi tenkrát patnáct let a byl jsem s rodiči na dovolené ve Španělsku. Spolu s námi tam byli známí mých rodičů, kteří měli
dceru Elen, která byla stejně stará se mnou, chodili jsme spolu do školy do jedné třídy. Chocili sjme společně na nudistickou
pláž. Nebylo to nic divného, protože takhle jsme byli na dovolené společně již pátý rok.
Elen byla hezká holka a já každý rok sledoval, jak se mění a je stále vyspělejší a vyspělejší. Letos, když se na nudistické pláži svlékla, málem jsem oněměl překvapením. Její prsa byla již jako prsa dospělé ženy. Měla krásnou postavu a dlouhé, štíhlé nohy, zakončené nahoře černým, jak se mi zdálo, neproniknutelným trojůhělníkem chloupků.
První dva dny proběhly normálně, koupali jsme se as opalovali a kromě nás na pláži skoro nikdo nebyl.
Třetí den se to pak stalo. Byli jsme s Elen ve vodě a ona na mě z ničeho nic začala stříkat. Já jsem jí to začal oplácet a ona přede mnou utíkala podél pláže pořád dál a dál, až jsme byli z dohledu všech. Tam se zastavila a já do ní narazil. Zachytil jsem jí rukama a oba jsme padli na zem. Nevím jak, ale najednou jsem ležel na zádech a ona klečela nade mnou, nad mým břichem a rukama držela moje ruce pevně za mojí hlavou.
"A mám tě," smála se. "Z toho se nedostaneš."
Začal jsem se bránit a pokoušel jsem se jí sesuneou ze sebe. Pomalu, protože jsme byli oba ještě mokří, se posouvala z mého břicha dolů. Co jsem ale nezpozoroval, mezitím, co jsme zápasili, nevím proč, ale můj úd se postavil. Když jsem Elen posunul z mého břicha trochu dolů, ucítil jsem, že mi stojí penis a že zajíždí do její mokré dirky. Ona se na mě kroutila a snažila se pevně držet moje ruce, že zřejmě ani necítila, že jsem uvnitř jejího těla.
Její dirka byla úzká, vlhká a horká a pro mě to byl nový, dosud nikdy nepoznaný pocit. Když nic nepozorovala, nechtěl jsem jí
cic říkat ale najednou jsem cítil, jak jsem do ní vstříknul. Vystříknul jsem své semeno několikrát do její těsní a horké dirky.
A teď ona zpozorovala, co se stalo. Myslel jsem si, že teď vyskočí a začne mi nadávat nebo začne brečet.
Ale naopak. Zcela klidně prohlásila :
"Když jsi už do mě nastříkal své semeno, nedá se nic dělat, ale teď to chci ještě jednou a pořádně, abych si to mohla i já
vychutnat."
Skulila se ze mě, položila se vedle mě na záda, roztáhla doširoka nohy a řekla sípavým hlasem :
"Pojď...pojď...teď mě miluj pořádně...pojď, na co čekáš ?"
Byl jsem trochu zaražený z tohohle vývoje, ale pak jsem si řekl, proč ne, když to chce. Lehl jsem si mezi její roztažené nohy a
můj, stále stojící penis se dotkl jejího podbřišku. Trochu jsem se zarazil, ale v ten okamžik vzala rozhodování o tom, co se
stane Elen na sebe. Položila ruce na můj zadek a silou ho pžitiskla na sebe, takže můj penis hladce zajel do její horké a mokré
dirky. Teď jsem začal pomalými pohyby přirážet a po krátkém čase jsem slyšel, jak začíná stále prudčeji a prudčeji dýchat a
jak jí přichází orgasmus. Když jsem i já cítil, že i mě se orgasmus blíží, chtěl jsem se od ní odtrhnout, ale pevně mě držela za
zadek.
"Neboj se...dovnitř...stříkej do mě...dělej." A držela mě tak dlouho, až jsem do ní opět vystříkal všechno svoje semeno.
Elen teď, když jsem z ní odpadl, stále prudce dýchala a já jsem myslel, že teď bude konec. Ale ona tomu nyní teprve přišla na
chuť.
"Přece bys toho teď nenechal, pojď ještě jednou," smála se rozpustile. Já jsem ležel jsem vedle ní na zádech a už jsem nemohl.
"Vidíš přece, že to už nejde, on už nemůže," odpověděl jsem a ukázal na svůj penis, který byl nyní zase v normální velikosti.
"To uvidíme, jestli to nejde," zasmála se. "Musí to jít, když jsem o tom od loňské dovolené celý rok snila"
A vzala můj pochablý penis bez dalšího dohadování do ruky. Hladila ho zezdola nahoru a znovu a znovu, ale nemělo to ten
účinek, jak se domnívala, že to bude mít. Zůstával stále splasklý.
Pak najednou se předklonila a její jazýček oblíznul můj žalud, ze kterého stáhla kůžičku. Ani to nepřineslo úspěch a tak jsem
viděl, jak se její rty otevřely a její ústa pohltila můj pochablý penis. Cítil jsem, jak začala slabě sát a tomu můj penis neodolal a
za chviličku opět stál ve své plné velikosti.
V tu chvíli, když to zpozorovala, sedla si na mě a můj penis zajel až po kořen do její, stále horké dirky. Začala se na mě
okamžitě pohybovat nahoru a dolů. Byl to ještě nádhernější pocit, než poprvé a podruhé.
"Vidíš, že to jde. To by v tom byl čert, abych ho nedostala do tvrdého stavu," smála se Elen a rajtovala na mě jako na koni.
Po malé chvilce jsem měl znovu orgasmus a nyní již bez zdráhání jsem stříkal do jejího horkého těla. Byl to ještě nádhernější
pocit, neý předtím a já cítil stahy její hořící dirky kolem svého údu. Elen se chvěla tak, že mi to připadalo, jakoby jí zasáhl
elektrický proud.
Myslel jsem si, že teď už bude konec a bylo mi to líto, ale Elen se nepřestávala na mě vypínat. I mě se to líbilo a také můj penis
zůstával stále tvrdý. Rukama jsem nyní hnětl její pevná ňadra, která se kývala nade mnou a cítil jsem, jak mi to znovu pomalu
přichází.
I Elen to asi cítila, protože se najednou rozesmála zplna hrdla :
"Tak vidíš, že můžeš a to dvakrát. Stříkej...stříkej, pak bude moje dirka teprve plná."
Začal jsem se vypínat proti ní a za chvilku jsem měl další orgasmus. Nyní jsem již bez obav stříkal do jejího těla a radoval se s
ní, protože jsem pozoroval, jakí i ona z toho má potěšení.
"Dělej...dělěj...pořádně...stříkej," povzbuzovala mě a já se nenechal zahanbit a vystříkal do ní celý zbytek, až už víc nic neteklo.
Pak teprve ze mě Elen odpadla a zůstala vedle mě ležet na zádech jako já, s roztaženýma nohama.
"To bylo něco," smála se Elen. "Čtyřikrát za takovou chvilku. To bylo nejkrásnější milování, jaké jsem zatím zažila."
Nic jsem neříkal a chvilku jsme si odpořinuli. Pak jsme se došli do moře znovu vykoupat a potom jsme se vrátili k našim
rodičům, kteří o ničem neměli ani tušení.
Tak začala moje nejkrásnější dovolená.
dceru Elen, která byla stejně stará se mnou, chodili jsme spolu do školy do jedné třídy. Chocili sjme společně na nudistickou
pláž. Nebylo to nic divného, protože takhle jsme byli na dovolené společně již pátý rok.
Elen byla hezká holka a já každý rok sledoval, jak se mění a je stále vyspělejší a vyspělejší. Letos, když se na nudistické pláži svlékla, málem jsem oněměl překvapením. Její prsa byla již jako prsa dospělé ženy. Měla krásnou postavu a dlouhé, štíhlé nohy, zakončené nahoře černým, jak se mi zdálo, neproniknutelným trojůhělníkem chloupků.
První dva dny proběhly normálně, koupali jsme se as opalovali a kromě nás na pláži skoro nikdo nebyl.
Třetí den se to pak stalo. Byli jsme s Elen ve vodě a ona na mě z ničeho nic začala stříkat. Já jsem jí to začal oplácet a ona přede mnou utíkala podél pláže pořád dál a dál, až jsme byli z dohledu všech. Tam se zastavila a já do ní narazil. Zachytil jsem jí rukama a oba jsme padli na zem. Nevím jak, ale najednou jsem ležel na zádech a ona klečela nade mnou, nad mým břichem a rukama držela moje ruce pevně za mojí hlavou.
"A mám tě," smála se. "Z toho se nedostaneš."
Začal jsem se bránit a pokoušel jsem se jí sesuneou ze sebe. Pomalu, protože jsme byli oba ještě mokří, se posouvala z mého břicha dolů. Co jsem ale nezpozoroval, mezitím, co jsme zápasili, nevím proč, ale můj úd se postavil. Když jsem Elen posunul z mého břicha trochu dolů, ucítil jsem, že mi stojí penis a že zajíždí do její mokré dirky. Ona se na mě kroutila a snažila se pevně držet moje ruce, že zřejmě ani necítila, že jsem uvnitř jejího těla.
Její dirka byla úzká, vlhká a horká a pro mě to byl nový, dosud nikdy nepoznaný pocit. Když nic nepozorovala, nechtěl jsem jí
cic říkat ale najednou jsem cítil, jak jsem do ní vstříknul. Vystříknul jsem své semeno několikrát do její těsní a horké dirky.
A teď ona zpozorovala, co se stalo. Myslel jsem si, že teď vyskočí a začne mi nadávat nebo začne brečet.
Ale naopak. Zcela klidně prohlásila :
"Když jsi už do mě nastříkal své semeno, nedá se nic dělat, ale teď to chci ještě jednou a pořádně, abych si to mohla i já
vychutnat."
Skulila se ze mě, položila se vedle mě na záda, roztáhla doširoka nohy a řekla sípavým hlasem :
"Pojď...pojď...teď mě miluj pořádně...pojď, na co čekáš ?"
Byl jsem trochu zaražený z tohohle vývoje, ale pak jsem si řekl, proč ne, když to chce. Lehl jsem si mezi její roztažené nohy a
můj, stále stojící penis se dotkl jejího podbřišku. Trochu jsem se zarazil, ale v ten okamžik vzala rozhodování o tom, co se
stane Elen na sebe. Položila ruce na můj zadek a silou ho pžitiskla na sebe, takže můj penis hladce zajel do její horké a mokré
dirky. Teď jsem začal pomalými pohyby přirážet a po krátkém čase jsem slyšel, jak začíná stále prudčeji a prudčeji dýchat a
jak jí přichází orgasmus. Když jsem i já cítil, že i mě se orgasmus blíží, chtěl jsem se od ní odtrhnout, ale pevně mě držela za
zadek.
"Neboj se...dovnitř...stříkej do mě...dělej." A držela mě tak dlouho, až jsem do ní opět vystříkal všechno svoje semeno.
Elen teď, když jsem z ní odpadl, stále prudce dýchala a já jsem myslel, že teď bude konec. Ale ona tomu nyní teprve přišla na
chuť.
"Přece bys toho teď nenechal, pojď ještě jednou," smála se rozpustile. Já jsem ležel jsem vedle ní na zádech a už jsem nemohl.
"Vidíš přece, že to už nejde, on už nemůže," odpověděl jsem a ukázal na svůj penis, který byl nyní zase v normální velikosti.
"To uvidíme, jestli to nejde," zasmála se. "Musí to jít, když jsem o tom od loňské dovolené celý rok snila"
A vzala můj pochablý penis bez dalšího dohadování do ruky. Hladila ho zezdola nahoru a znovu a znovu, ale nemělo to ten
účinek, jak se domnívala, že to bude mít. Zůstával stále splasklý.
Pak najednou se předklonila a její jazýček oblíznul můj žalud, ze kterého stáhla kůžičku. Ani to nepřineslo úspěch a tak jsem
viděl, jak se její rty otevřely a její ústa pohltila můj pochablý penis. Cítil jsem, jak začala slabě sát a tomu můj penis neodolal a
za chviličku opět stál ve své plné velikosti.
V tu chvíli, když to zpozorovala, sedla si na mě a můj penis zajel až po kořen do její, stále horké dirky. Začala se na mě
okamžitě pohybovat nahoru a dolů. Byl to ještě nádhernější pocit, než poprvé a podruhé.
"Vidíš, že to jde. To by v tom byl čert, abych ho nedostala do tvrdého stavu," smála se Elen a rajtovala na mě jako na koni.
Po malé chvilce jsem měl znovu orgasmus a nyní již bez zdráhání jsem stříkal do jejího horkého těla. Byl to ještě nádhernější
pocit, neý předtím a já cítil stahy její hořící dirky kolem svého údu. Elen se chvěla tak, že mi to připadalo, jakoby jí zasáhl
elektrický proud.
Myslel jsem si, že teď už bude konec a bylo mi to líto, ale Elen se nepřestávala na mě vypínat. I mě se to líbilo a také můj penis
zůstával stále tvrdý. Rukama jsem nyní hnětl její pevná ňadra, která se kývala nade mnou a cítil jsem, jak mi to znovu pomalu
přichází.
I Elen to asi cítila, protože se najednou rozesmála zplna hrdla :
"Tak vidíš, že můžeš a to dvakrát. Stříkej...stříkej, pak bude moje dirka teprve plná."
Začal jsem se vypínat proti ní a za chvilku jsem měl další orgasmus. Nyní jsem již bez obav stříkal do jejího těla a radoval se s
ní, protože jsem pozoroval, jakí i ona z toho má potěšení.
"Dělej...dělěj...pořádně...stříkej," povzbuzovala mě a já se nenechal zahanbit a vystříkal do ní celý zbytek, až už víc nic neteklo.
Pak teprve ze mě Elen odpadla a zůstala vedle mě ležet na zádech jako já, s roztaženýma nohama.
"To bylo něco," smála se Elen. "Čtyřikrát za takovou chvilku. To bylo nejkrásnější milování, jaké jsem zatím zažila."
Nic jsem neříkal a chvilku jsme si odpořinuli. Pak jsme se došli do moře znovu vykoupat a potom jsme se vrátili k našim
rodičům, kteří o ničem neměli ani tušení.
Tak začala moje nejkrásnější dovolená.