Subpage under development, new version coming soon!
Subject: Spomienky (kladné aj záporné) na významné udalosti v Slovenskej
a vedel a vedel a vedel a basta mám pravdu :-)
ok, nechame ta v tom, lebo potom nedas pokoj :D
Tak dám druhú.... tentoraz spomienku na mafiánskeho bossa :-DDD
CHRONOLÓGIA: Prípad Mikuláša Č.
Prešov 22. septembra (TASR) – Senát Krajského súdu (KS) v Prešove dnes zamietol odvolanie obžalovaného Mikuláša Černáka proti rozsudku prvostupňového súdu. Potvrdil teda verdikt, ktorým Okresný súd Prešov (OS) uznal Černáka vinným z účasti na šiestich vraždách, objednávky usmrtenia podnikateľa Mariána Karcela a v novembri minulého roka ho odsúdil na výnimočný doživotný trest odňatia slobody. Rozsudok je právoplatný.
TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu prípadu Mikuláša Černáka.
17. decembra 1997 - Polícia vyhlásila celoštátne pátranie po vtedy 31-ročnom Mikulášovi Č., 29-ročnom Milošovi K. a 29-ročnom Jánovi K. ktorí boli podozriví zo závažnej trestnej činnosti.
19. decembra 1997 - Bývalý vodič autobusu, podnikateľ a chovateľ tigrov Mikuláš Č., označovaný médiami za bossa podsvetia, sa vydal do rúk polície. Tá ho obvinila z vydierania stredoslovenských podnikateľov a neskôr aj z vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka. Okresný súd v Trenčíne vzal Mikuláša Č. do väzby.
28. januára 2000 - Krajský súd v Banskej Bystrici Mikuláša Č. odsúdil za vydieranie, branie rukojemníka a vraždu na 15 rokov väzenia. Odsúdený sa odvolal.
február 2001 - Najvyšší súd SR potvrdil Mikulášovi Č. iba trest za vydieranie v dĺžke osem a pol roka. Obžalobu z vraždy Szymaneka zamietol pre nedostatok dôkazov.
29. novembra 2002 - Krajský súd v Trenčíne podmienečne prepustil Mikuláša Č. za dobré správanie. Mikuláš Č. o niekoľko hodín opustil väznicu.
30. decembra 2002 - Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda obvinil Mikuláša Č. z výtržníctva na lyžiarskom svahu na Štrbskom plese. Polícia Mikuláša Č. obvinila, prokuratúra podnet odmietla.
19. marca 2003 - Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie KS v Trenčíne o podmienečnom prepustení Mikuláša Č. z väzenia. Mikuláš Č. medzitým ušiel do Českej republiky, tam ho polícia chytila a v auguste 2003 ho vrátili české orgány na Slovensko.
4. apríla 2005 - Polícia obvinila Mikuláša Č. zo zosnovania vraždy člena konkurenčného gangu Petra Klešča v roku 1997.
28. októbra 2005 - Vyšetrovatelia obvinili Mikuláša Č. z vraždy Imricha Oláha, podozrivého z vraždy Róberta Remiáša. Remiáš mal byť spojkou svedka v prípade únosu syna bývalého prezidenta SR Michala Kováča.
22. decembra 2005 - Mikuláša Č. obvinili z vraždy dvoch údajných členov dunajskostredského podsvetia Emila Potáscha a Milana Siposa v roku 1997.
17. februára 2006 - Mikuláša Č. obvinili z vraždy podnikateľa Mariána Karcela, ktorý svedčil proti Mikulášovi Č. a tvrdil, že ho Mikuláš Č. donútil pod cenu predať svoj penzión. Karcela zavraždili v roku 2000.
5. apríla 2006 - Polícia obvinila Mikuláša Č. z vraždy údajného člena podsvetia Pavla Lenharta, ktorého zabili v roku 1997.
20. októbra 2006 - Okresný súd v Prešove zbavil Mikuláša Č. obžaloby v prípade vraždy Klešča.
21. decembra 2006 - Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol, že Mikuláš Č. má byť prepustený z väzby, v ktorej bol pre podozrenie z vraždy Oláha a Karcela. Na tento prípad sa podľa súdu vzťahovala takzvaná zásada špeciality, podľa ktorej slovenské orgány môžu stíhať obvineného za ten skutok, kvôli ktorému ho vydali z ČR do SR.
23. decembra 2006 - Generálna prokuratúra požiadala české súdy o rozšírenie súhlasu na trestné stíhanie Mikuláša Č. za vraždy údajného policajného informátora Jozefa Filipa a bývalého policajta Gustáva Slivenského. Oboch zavraždili v 90. rokoch.
26. januára 2007 - Vrchný súd v Prahe potvrdil rozhodnutie pražského Mestského súdu, že Slovensko môže stíhať Mikuláša Č. za vraždy Filipa a Slivenského.
1. februára 2007 - Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu a Mikuláša Č. prepustil z väzby. Pri východe z väznice ho polícia zatkla pre prípad vraždy Slivenského a Filipa.
2. februára 2007 - Okresný súd v Prešove poslal Mikuláša Č. do väzby kvôli vraždám Slivenského a Filipa.
18. januára 2008 - Generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil, že GP podala na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh na obnovenie procesu s Mikulášom Č. obžalovaným z vraždy poľského podnikateľa Szymaneka.
25. septembra 2008 - Okresný súd v Prešove prijal obžalobu prokuratúry, ktorá Mikuláša Č. obvinila zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. Podľa obžaloby Mikuláš Č. zavraždil Filipa a Slivenského a údajných členov podsvetia Štefana, Lenharta, Siposa a Potáscha. K obvineniam pribudla aj Karcelova vražda, pri ktorej mali obvinenému pomáhať aj švagor Jozef M. a advokát Daniel M.
10. novembra 2008 - Pred Okresným súdom v Prešove sa začal proces, v ktorom Mikuláša Č. obžalovali zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. V prvý deň procesu obžalovaný priznal, že sa na niektorých vraždách zúčastnil, poprel však, že by sám vraždil.
28. januára 2009 - Prokuratúra podala na Okresný súd v Prešove ďalšiu obžalobu na Mikuláša Č. Išlo o objednávku vraždy nepohodlného svedka Miroslava Vlčeka v roku 1993.
9. - 10. marca 2009 - Mikuláš Č. vypovedal pred prešovským súdom šesť hodín. Počas jeho výpovede verejnosť a médiá z procesu vylúčili. Obžalovaný sa nepriznal ani k jednej vražde.
21. októbra 2009 - Mikuláš Č. sa vo svojej záverečnej reči nečakane priznal k vražde Filipa z roku 1994. Spáchanie ostatných skutkov poprel, svoju kriminálnu minulosť čiastočne oľutoval.
10. novembra 2009 - Okresný súd v Prešove odsúdil Mikuláša Č. na výnimočný, doživotný trest odňatia slobody.
26. januára 2010 – Na Okresnom súde v Prešove sa začalo hlavné pojednávanie s bývalým najobávanejším mužom slovenského podsvetia Mikulášom Č., obžalovaným zo zosnovania a riadenia vraždy Miroslava Vlčeka z Telgártu. Vlček bol majiteľom baru v spomínanej obci a ako svedok vypovedal v procese objasňovania trestného činu, za ktorý stíhali začiatkom 90. rokov, dnes už nebohého brata Mikuláša Č., Vladimíra. Súd odložil pojednávanie v kauze na neurčito.
9. augusta 2010 – Čítaním odvolaní obžalovaných Mikuláša Č. a Jozefa M. sa na Krajskom súde (KS) v Prešove začalo odvolacie konanie voči rozsudku senátu prešovského Okresného súdu (OS) zo dňa 10. novembra 2009.
11. augusta 2010 – Senát Krajského súdu v Prešove (KS), odročil verejné zasadnutie na 22. septembra tohto roka. Senát dostal list, v ktorom obžalovaný Mikuláš Č. namietol zaujatosť všetkých sudcov KS a žiadal, aby bola jeho trestná vec delegovaná inému krajskému súdu.
-------------
ešte to nie je síce ukončené, ale ten sa už von nedostane :-D, ani za dobré správanie :-DD.
A páčilo sa mi to z 30. decembra 2002
CHRONOLÓGIA: Prípad Mikuláša Č.
Prešov 22. septembra (TASR) – Senát Krajského súdu (KS) v Prešove dnes zamietol odvolanie obžalovaného Mikuláša Černáka proti rozsudku prvostupňového súdu. Potvrdil teda verdikt, ktorým Okresný súd Prešov (OS) uznal Černáka vinným z účasti na šiestich vraždách, objednávky usmrtenia podnikateľa Mariána Karcela a v novembri minulého roka ho odsúdil na výnimočný doživotný trest odňatia slobody. Rozsudok je právoplatný.
TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu prípadu Mikuláša Černáka.
17. decembra 1997 - Polícia vyhlásila celoštátne pátranie po vtedy 31-ročnom Mikulášovi Č., 29-ročnom Milošovi K. a 29-ročnom Jánovi K. ktorí boli podozriví zo závažnej trestnej činnosti.
19. decembra 1997 - Bývalý vodič autobusu, podnikateľ a chovateľ tigrov Mikuláš Č., označovaný médiami za bossa podsvetia, sa vydal do rúk polície. Tá ho obvinila z vydierania stredoslovenských podnikateľov a neskôr aj z vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka. Okresný súd v Trenčíne vzal Mikuláša Č. do väzby.
28. januára 2000 - Krajský súd v Banskej Bystrici Mikuláša Č. odsúdil za vydieranie, branie rukojemníka a vraždu na 15 rokov väzenia. Odsúdený sa odvolal.
február 2001 - Najvyšší súd SR potvrdil Mikulášovi Č. iba trest za vydieranie v dĺžke osem a pol roka. Obžalobu z vraždy Szymaneka zamietol pre nedostatok dôkazov.
29. novembra 2002 - Krajský súd v Trenčíne podmienečne prepustil Mikuláša Č. za dobré správanie. Mikuláš Č. o niekoľko hodín opustil väznicu.
30. decembra 2002 - Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda obvinil Mikuláša Č. z výtržníctva na lyžiarskom svahu na Štrbskom plese. Polícia Mikuláša Č. obvinila, prokuratúra podnet odmietla.
19. marca 2003 - Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie KS v Trenčíne o podmienečnom prepustení Mikuláša Č. z väzenia. Mikuláš Č. medzitým ušiel do Českej republiky, tam ho polícia chytila a v auguste 2003 ho vrátili české orgány na Slovensko.
4. apríla 2005 - Polícia obvinila Mikuláša Č. zo zosnovania vraždy člena konkurenčného gangu Petra Klešča v roku 1997.
28. októbra 2005 - Vyšetrovatelia obvinili Mikuláša Č. z vraždy Imricha Oláha, podozrivého z vraždy Róberta Remiáša. Remiáš mal byť spojkou svedka v prípade únosu syna bývalého prezidenta SR Michala Kováča.
22. decembra 2005 - Mikuláša Č. obvinili z vraždy dvoch údajných členov dunajskostredského podsvetia Emila Potáscha a Milana Siposa v roku 1997.
17. februára 2006 - Mikuláša Č. obvinili z vraždy podnikateľa Mariána Karcela, ktorý svedčil proti Mikulášovi Č. a tvrdil, že ho Mikuláš Č. donútil pod cenu predať svoj penzión. Karcela zavraždili v roku 2000.
5. apríla 2006 - Polícia obvinila Mikuláša Č. z vraždy údajného člena podsvetia Pavla Lenharta, ktorého zabili v roku 1997.
20. októbra 2006 - Okresný súd v Prešove zbavil Mikuláša Č. obžaloby v prípade vraždy Klešča.
21. decembra 2006 - Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol, že Mikuláš Č. má byť prepustený z väzby, v ktorej bol pre podozrenie z vraždy Oláha a Karcela. Na tento prípad sa podľa súdu vzťahovala takzvaná zásada špeciality, podľa ktorej slovenské orgány môžu stíhať obvineného za ten skutok, kvôli ktorému ho vydali z ČR do SR.
23. decembra 2006 - Generálna prokuratúra požiadala české súdy o rozšírenie súhlasu na trestné stíhanie Mikuláša Č. za vraždy údajného policajného informátora Jozefa Filipa a bývalého policajta Gustáva Slivenského. Oboch zavraždili v 90. rokoch.
26. januára 2007 - Vrchný súd v Prahe potvrdil rozhodnutie pražského Mestského súdu, že Slovensko môže stíhať Mikuláša Č. za vraždy Filipa a Slivenského.
1. februára 2007 - Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu a Mikuláša Č. prepustil z väzby. Pri východe z väznice ho polícia zatkla pre prípad vraždy Slivenského a Filipa.
2. februára 2007 - Okresný súd v Prešove poslal Mikuláša Č. do väzby kvôli vraždám Slivenského a Filipa.
18. januára 2008 - Generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil, že GP podala na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh na obnovenie procesu s Mikulášom Č. obžalovaným z vraždy poľského podnikateľa Szymaneka.
25. septembra 2008 - Okresný súd v Prešove prijal obžalobu prokuratúry, ktorá Mikuláša Č. obvinila zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. Podľa obžaloby Mikuláš Č. zavraždil Filipa a Slivenského a údajných členov podsvetia Štefana, Lenharta, Siposa a Potáscha. K obvineniam pribudla aj Karcelova vražda, pri ktorej mali obvinenému pomáhať aj švagor Jozef M. a advokát Daniel M.
10. novembra 2008 - Pred Okresným súdom v Prešove sa začal proces, v ktorom Mikuláša Č. obžalovali zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. V prvý deň procesu obžalovaný priznal, že sa na niektorých vraždách zúčastnil, poprel však, že by sám vraždil.
28. januára 2009 - Prokuratúra podala na Okresný súd v Prešove ďalšiu obžalobu na Mikuláša Č. Išlo o objednávku vraždy nepohodlného svedka Miroslava Vlčeka v roku 1993.
9. - 10. marca 2009 - Mikuláš Č. vypovedal pred prešovským súdom šesť hodín. Počas jeho výpovede verejnosť a médiá z procesu vylúčili. Obžalovaný sa nepriznal ani k jednej vražde.
21. októbra 2009 - Mikuláš Č. sa vo svojej záverečnej reči nečakane priznal k vražde Filipa z roku 1994. Spáchanie ostatných skutkov poprel, svoju kriminálnu minulosť čiastočne oľutoval.
10. novembra 2009 - Okresný súd v Prešove odsúdil Mikuláša Č. na výnimočný, doživotný trest odňatia slobody.
26. januára 2010 – Na Okresnom súde v Prešove sa začalo hlavné pojednávanie s bývalým najobávanejším mužom slovenského podsvetia Mikulášom Č., obžalovaným zo zosnovania a riadenia vraždy Miroslava Vlčeka z Telgártu. Vlček bol majiteľom baru v spomínanej obci a ako svedok vypovedal v procese objasňovania trestného činu, za ktorý stíhali začiatkom 90. rokov, dnes už nebohého brata Mikuláša Č., Vladimíra. Súd odložil pojednávanie v kauze na neurčito.
9. augusta 2010 – Čítaním odvolaní obžalovaných Mikuláša Č. a Jozefa M. sa na Krajskom súde (KS) v Prešove začalo odvolacie konanie voči rozsudku senátu prešovského Okresného súdu (OS) zo dňa 10. novembra 2009.
11. augusta 2010 – Senát Krajského súdu v Prešove (KS), odročil verejné zasadnutie na 22. septembra tohto roka. Senát dostal list, v ktorom obžalovaný Mikuláš Č. namietol zaujatosť všetkých sudcov KS a žiadal, aby bola jeho trestná vec delegovaná inému krajskému súdu.
-------------
ešte to nie je síce ukončené, ale ten sa už von nedostane :-D, ani za dobré správanie :-DD.
A páčilo sa mi to z 30. decembra 2002
rys to
rumpil [del]
už to je ukončené, okresný súd PO zamietol Černákovi odvolanie, čím tento vyčerpal riadne opravné prostriedky. je vysoko pravdepodobné, že Černák vyskúša aj všetky mimoriadne opravné prostriedky, ale podľa môjho názoru už von nevylezie, veľa toho vie
ja sa aj tak cudujem ze si on neotvori usta. kazdy na neho vsetko hadze co snim nieco mal, aby sa zachranil ale on nic. si myslim ze Mečiar a spol. by mali pekne po pi... keby on zacal rozpravat :D
rys to
rumpil [del]
keby si to vedel, tak sedíš vo vedľajšej cele alebo ležíš niekde v lese
ale môžeš sa opýtať Lexu, prípdne skoč do Trenčianskych Teplíc, nemáš to ďaleko.
ozaj, kto si všimol, že zo skrachovaných nebankoviek dostal najväčšiu pálku Fruni? porušil zákon omerty a nahral si rozhovor s Majským a to sa v mafiánskych kruhoch neopláca
ale môžeš sa opýtať Lexu, prípdne skoč do Trenčianskych Teplíc, nemáš to ďaleko.
ozaj, kto si všimol, že zo skrachovaných nebankoviek dostal najväčšiu pálku Fruni? porušil zákon omerty a nahral si rozhovor s Majským a to sa v mafiánskych kruhoch neopláca
rys to
rumpil [del]
všetko len z novín a verejne dostupných informácií. keby som vedel niečo, čo už nebolo zverejnené, tak by som o tom čušal, aby si ma náhodou niekto nezobral na prechádzku do lesa ;)
pochybujem, keby aj zacal rozpravat, ze by to skoncilo tak, ze obvinia niekoho z nich.. podla mna by na to neboli dokazy..
Chronológia medzníkov v histórii slovenskej diplomacie od vzniku SR
Bratislava 1. októbra (TASR) - Po Nežnej revolúcii v roku 1989 nastali zmeny spoločenského systému, ktoré sa dotkli aj Slovenskej republiky (SR) a jej zahraničnej politiky.
TASR prináša výberovú chronológiu hlavných medzníkov v histórii slovenskej diplomacie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
1. januára 1993 - Vstup SR do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC).
2. januára 1993 - Počas prvých hodín existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo viac ako 62 štátov sveta.
19. januára 1993 - SR sa stala členom OSN.
30. júna 1993 - Do Rady Európy (RE) prijali SR ako jej 31. člena.
9. februára 1994 - Predseda vlády Vladimír Mečiar podpísal v sídle NATO v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier.
9. mája 1994 - SR sa stala pridruženým partnerom EÚ.
27. júna 1995 - Na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena EÚ.
8.-9. júla 1997 - Pre nedostatky v demokracii a nespĺňaní politických kritérií nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Na summite sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom.
12.-13. decembra 1997 - Európska rada schválila na summite EÚ v Luxembursku koncepciu rozširovania únie s tým, že jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny a Cyprus. Slovensko bolo predovšetkým pre neplnenie politických kritérií zaradené do druhej skupiny krajín (spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom), ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory o členstvo únii.
13. októbra 1999 - Európska komisia (EK) odporučila Slovensko a ďalších päť kandidátskych krajín tzv. druhej skupiny na začatie rokovaní.
15. februára 2000 - SR začala oficiálne rokovania o vstupe do EÚ.
28. júla 2000 - Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) rozhodla o prizvaní Slovenska do klubu najvyspelejších krajín sveta.
25. októbra 2002 - EÚ na najvyššej úrovni na summite v Bruseli odporučila Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do európskych štruktúr v roku 2004.
21. novembra 2002 - Na summite NATO v Prahe dostala SR pozvánku do tejto aliancie.
28. januára 2004 - Bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ schválila vláda SR na post prvého eurokomisára. Slovenský komisár Ján Figeľ bol zvolený za člena Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru 5. mája 2004.
29. marca 2004 - Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stalo členmi Severoatlantickej aliancie - NATO.
1. mája 2004 - Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie.
28. mája-1. júna 2004 - Na zasadanie Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO, ktoré sa konalo v Bratislave, prišlo celkovo 352 členov oficiálnych delegácií.
24. februára 2005 - Bratislava sa stala miestom vrcholnej schôdzky amerického prezidenta Georga Busha s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
10. októbra 2005 - SR sa spolu s Ghanou, Katarom, Kongom a Peru stala nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V tajných voľbách, na ktorých sa zúčastnilo 191 členských štátov OSN, SR získala podporu 185 krajín. Šesť štátov sa hlasovania zdržalo. Post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN zastávala Slovenská republika od 1. januára 2006 do konca roku 2007.
1. februára 2007 - Slovensko sa na mesiac stalo predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN.
23.-27. mája 2007 - Takmer 200 účastníkov a 43 zahraničných delegácií sa zúčastnilo na Konferencii predsedov parlamentov členských a kandidátskych štátov Európskej únie, ktorá sa konala v Bratislave.
21. decembra 2007 - Deväť z 12 nových členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska sa stalo oficiálne členmi Schengenského priestoru.
10. apríla 2008 - Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu. Podporilo ju 103 zo 109 prítomných poslancov, piati boli proti, jeden nehlasoval.
7. mája 2008 - Európska komisia dala zelenú vstupu Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009.
12. mája 2008 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpisom ratifikoval Lisabonskú zmluvu, čím zavŕšil proces ratifikácie tohto európskeho dokumentu na Slovensku.
21. mája 2008 - Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď ju zvolili za člena Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny svetovej organizácie v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Funkčné obdobie SR trvá od júna 2008 do júna 2011.
1. januára 2009 - Počet krajín EÚ používajúcich euro sa zvýšil na 16, keď sa k členom eurozóny pripojilo Slovensko.
22.-23. októbra 2009 - Bratislava historicky prvýkrát hostila ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO).
9. februára 2010 – Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu. Slovenský zástupca Maroš Šefčovič v nej zastáva post podpredsedu zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu.
(budem sa tváriť, že od rána som to pripravoval pre sokker :-DDD)
Bratislava 1. októbra (TASR) - Po Nežnej revolúcii v roku 1989 nastali zmeny spoločenského systému, ktoré sa dotkli aj Slovenskej republiky (SR) a jej zahraničnej politiky.
TASR prináša výberovú chronológiu hlavných medzníkov v histórii slovenskej diplomacie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
1. januára 1993 - Vstup SR do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC).
2. januára 1993 - Počas prvých hodín existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo viac ako 62 štátov sveta.
19. januára 1993 - SR sa stala členom OSN.
30. júna 1993 - Do Rady Európy (RE) prijali SR ako jej 31. člena.
9. februára 1994 - Predseda vlády Vladimír Mečiar podpísal v sídle NATO v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier.
9. mája 1994 - SR sa stala pridruženým partnerom EÚ.
27. júna 1995 - Na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena EÚ.
8.-9. júla 1997 - Pre nedostatky v demokracii a nespĺňaní politických kritérií nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Na summite sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom.
12.-13. decembra 1997 - Európska rada schválila na summite EÚ v Luxembursku koncepciu rozširovania únie s tým, že jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny a Cyprus. Slovensko bolo predovšetkým pre neplnenie politických kritérií zaradené do druhej skupiny krajín (spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom), ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory o členstvo únii.
13. októbra 1999 - Európska komisia (EK) odporučila Slovensko a ďalších päť kandidátskych krajín tzv. druhej skupiny na začatie rokovaní.
15. februára 2000 - SR začala oficiálne rokovania o vstupe do EÚ.
28. júla 2000 - Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) rozhodla o prizvaní Slovenska do klubu najvyspelejších krajín sveta.
25. októbra 2002 - EÚ na najvyššej úrovni na summite v Bruseli odporučila Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do európskych štruktúr v roku 2004.
21. novembra 2002 - Na summite NATO v Prahe dostala SR pozvánku do tejto aliancie.
28. januára 2004 - Bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ schválila vláda SR na post prvého eurokomisára. Slovenský komisár Ján Figeľ bol zvolený za člena Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru 5. mája 2004.
29. marca 2004 - Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stalo členmi Severoatlantickej aliancie - NATO.
1. mája 2004 - Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie.
28. mája-1. júna 2004 - Na zasadanie Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO, ktoré sa konalo v Bratislave, prišlo celkovo 352 členov oficiálnych delegácií.
24. februára 2005 - Bratislava sa stala miestom vrcholnej schôdzky amerického prezidenta Georga Busha s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
10. októbra 2005 - SR sa spolu s Ghanou, Katarom, Kongom a Peru stala nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V tajných voľbách, na ktorých sa zúčastnilo 191 členských štátov OSN, SR získala podporu 185 krajín. Šesť štátov sa hlasovania zdržalo. Post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN zastávala Slovenská republika od 1. januára 2006 do konca roku 2007.
1. februára 2007 - Slovensko sa na mesiac stalo predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN.
23.-27. mája 2007 - Takmer 200 účastníkov a 43 zahraničných delegácií sa zúčastnilo na Konferencii predsedov parlamentov členských a kandidátskych štátov Európskej únie, ktorá sa konala v Bratislave.
21. decembra 2007 - Deväť z 12 nových členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska sa stalo oficiálne členmi Schengenského priestoru.
10. apríla 2008 - Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu. Podporilo ju 103 zo 109 prítomných poslancov, piati boli proti, jeden nehlasoval.
7. mája 2008 - Európska komisia dala zelenú vstupu Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009.
12. mája 2008 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpisom ratifikoval Lisabonskú zmluvu, čím zavŕšil proces ratifikácie tohto európskeho dokumentu na Slovensku.
21. mája 2008 - Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď ju zvolili za člena Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny svetovej organizácie v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Funkčné obdobie SR trvá od júna 2008 do júna 2011.
1. januára 2009 - Počet krajín EÚ používajúcich euro sa zvýšil na 16, keď sa k členom eurozóny pripojilo Slovensko.
22.-23. októbra 2009 - Bratislava historicky prvýkrát hostila ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO).
9. februára 2010 – Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu. Slovenský zástupca Maroš Šefčovič v nej zastáva post podpredsedu zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu.
(budem sa tváriť, že od rána som to pripravoval pre sokker :-DDD)