Subpage under development, new version coming soon!
Subject: laska
filozofovia prosím, nie fylozofovia kua :D teraz sa tu bohovsky rozpíšem, tak sa na mňa nehnevajte a dúfam, že väčšina zakomplexovaných to nebude používať proti mne a aj keby, tak ste mi ukradnutý ; )
ale ok k téme.. pekne ste sa rozpísali, tak sa trochu do toho ponorím a prispejem aj ja.. pred pár rokmi som premýšľal o smrti, dokonca som si držal nôž na hrudi, presne ako je srdce a mal chuť vraziť ho tam.. jediné čo ma zadržalo, bola hudba.. je to divné, ale je to tak.. spomenul som si na nejakú pesničku a cel som ju "naposledy" počuť, tak som si ju išiel pustiť a nejako ma tá samovražda prešla.. potom som napísal jeden text o smrti a začal sa trochu venovať hudbe.. myslím, že ak niečo veľmi milujem, tak je to práve hudba a môžete mi tu hovoriť, že je to divné abo trapné abo že sa to nedá milovať, ale nič s tým u mňa nezmeníte.. ľúbim hudbu nadovšetko a venujem sa jej, keď píšem texty alebo komponujem hudbu, cítim sa byť spokojný a šťastný, keď vidím muzikanta, hocilen nejakého bezďáka, jak si vyhráva na husliach pred TESCOm, tak sa započúvam do melódie a spájam si ich s tými svojími notami v hlave a doma komponujem.. nie som síce žiadny Mike Oldfield ani sa k nemu nepribližujem, ale robím si svoj štýl a svoje veci a to ma robí šťastným..
taktiež som ako mladý chalan zažíval len samé útrapy a nič som s tým nerobil, len som plakal.. čo ma nechala bývalá, tak som plakal celý deň, bolo to leto 2006 a odvtedy som až do roku 2008 (rozplakal ma film Click - Život na dialkové ovládanie) neplakal, až to vyzeralo na zamrazené city v tomto smere.. tiež sa naozaj nedokážem tešiť s niečoho čo dostanem, väčšinou si hovorím "ty niečo pre mňa máš a ja pre teba nič : /".. ale dokážem sa veľmi potešiť, keď niečo, niekomu dám.. nech je to aj malá drobnosť, čokoláda alebo nejaké papuče, tak mi to urobí obrovskú radosť, ak sa niekto poteší aspoň trošku.. veľakrát sa tvárim, že nič nevnímam, nič nepočujem a potom prídem s vecou, ktorú dotyčná osoba cela a pozerá nechápajúc na mňa a teší sa ako malé decko.. ten pocit zbožňujem, aj keď veľa krát týmto správaním vyvolávam stresy/zmätky/problémy..
v problémoch však nevidím nezdolateľné problémy, ale skôr hľadám okamžitú nápravu ako problém vyriešiť a aj iným pomáham/radím.. niekedy vyzerám ako rodič, čo pomáha svojmu dieťaťu a moje krásne mi občas povie zo srandy "oci" abo pod. : ) preháňam to ja viem, ale som už raz taký.. moje krásne ľúbim, ale neviem čo presne cíti ona ku mne.. som si na 100% istý, že ma má rada a bola by zničená, keby sa mi niečo stalo abo medzi nami, ale nedokážem si jej správanie zaradiť do lásky, skôr do potreby, že ma potrebuje abo niečo také.. neodsudzujem ju zato, ale snažím sa to pochopiť, viem ako na tom je s rodinou a kamarátkami, takže sa isté veci dajú logicky vysvetliť, ale predsa len by som bol rád, keby mi dáva najavo, to čo mi hovorí do očí..
a celkovo hľadať partnera o ktorého by som sa cel oprieť by bola asi mission impossible, pretože by som našiel presný opak.. tieto veci ako je samota, bezcenosť a pod. si treba v hlave ujasniť.. niekedy sa aj so svojou holkou cítim byť ten najosamelší človek na svete a niekedy sa cítim ako pán zemegule : )
ešte jednu múdrosť dodám: nezáleží na tom, ako sa s partnermi milujete a ako moc ste si podobný, Vaše svety sa aj tak nikdy nespoja.. hawk..
ale ok k téme.. pekne ste sa rozpísali, tak sa trochu do toho ponorím a prispejem aj ja.. pred pár rokmi som premýšľal o smrti, dokonca som si držal nôž na hrudi, presne ako je srdce a mal chuť vraziť ho tam.. jediné čo ma zadržalo, bola hudba.. je to divné, ale je to tak.. spomenul som si na nejakú pesničku a cel som ju "naposledy" počuť, tak som si ju išiel pustiť a nejako ma tá samovražda prešla.. potom som napísal jeden text o smrti a začal sa trochu venovať hudbe.. myslím, že ak niečo veľmi milujem, tak je to práve hudba a môžete mi tu hovoriť, že je to divné abo trapné abo že sa to nedá milovať, ale nič s tým u mňa nezmeníte.. ľúbim hudbu nadovšetko a venujem sa jej, keď píšem texty alebo komponujem hudbu, cítim sa byť spokojný a šťastný, keď vidím muzikanta, hocilen nejakého bezďáka, jak si vyhráva na husliach pred TESCOm, tak sa započúvam do melódie a spájam si ich s tými svojími notami v hlave a doma komponujem.. nie som síce žiadny Mike Oldfield ani sa k nemu nepribližujem, ale robím si svoj štýl a svoje veci a to ma robí šťastným..
taktiež som ako mladý chalan zažíval len samé útrapy a nič som s tým nerobil, len som plakal.. čo ma nechala bývalá, tak som plakal celý deň, bolo to leto 2006 a odvtedy som až do roku 2008 (rozplakal ma film Click - Život na dialkové ovládanie) neplakal, až to vyzeralo na zamrazené city v tomto smere.. tiež sa naozaj nedokážem tešiť s niečoho čo dostanem, väčšinou si hovorím "ty niečo pre mňa máš a ja pre teba nič : /".. ale dokážem sa veľmi potešiť, keď niečo, niekomu dám.. nech je to aj malá drobnosť, čokoláda alebo nejaké papuče, tak mi to urobí obrovskú radosť, ak sa niekto poteší aspoň trošku.. veľakrát sa tvárim, že nič nevnímam, nič nepočujem a potom prídem s vecou, ktorú dotyčná osoba cela a pozerá nechápajúc na mňa a teší sa ako malé decko.. ten pocit zbožňujem, aj keď veľa krát týmto správaním vyvolávam stresy/zmätky/problémy..
v problémoch však nevidím nezdolateľné problémy, ale skôr hľadám okamžitú nápravu ako problém vyriešiť a aj iným pomáham/radím.. niekedy vyzerám ako rodič, čo pomáha svojmu dieťaťu a moje krásne mi občas povie zo srandy "oci" abo pod. : ) preháňam to ja viem, ale som už raz taký.. moje krásne ľúbim, ale neviem čo presne cíti ona ku mne.. som si na 100% istý, že ma má rada a bola by zničená, keby sa mi niečo stalo abo medzi nami, ale nedokážem si jej správanie zaradiť do lásky, skôr do potreby, že ma potrebuje abo niečo také.. neodsudzujem ju zato, ale snažím sa to pochopiť, viem ako na tom je s rodinou a kamarátkami, takže sa isté veci dajú logicky vysvetliť, ale predsa len by som bol rád, keby mi dáva najavo, to čo mi hovorí do očí..
a celkovo hľadať partnera o ktorého by som sa cel oprieť by bola asi mission impossible, pretože by som našiel presný opak.. tieto veci ako je samota, bezcenosť a pod. si treba v hlave ujasniť.. niekedy sa aj so svojou holkou cítim byť ten najosamelší človek na svete a niekedy sa cítim ako pán zemegule : )
ešte jednu múdrosť dodám: nezáleží na tom, ako sa s partnermi milujete a ako moc ste si podobný, Vaše svety sa aj tak nikdy nespoja.. hawk..
kua toto si neham na neskôr, ked budem mat cas, som sa az zlakol :D
je to taká menšia výprava môjho života : ) už keď sa Esmal tak pekne rozkecal, čo neni zvykom, tak sa aj ja pridám, tiež mám za sebou ťažký deň a potrebujem niečo dať zo seba von : )
k tomu co si napisal si musim zobrat poznamkový blok, aby som potom vedel ako reagovat, ale teraz som na TL, musim sa sustredit aby mi nejaky hrac neusiel ;-)
No niektore veci ktore si napisal su akoby som to pisal ja, zo svojho zivota, az ma to prekvapuje ;-).
pekné že si sa tak dokázal odhaliť a priznať sa aj k slzám, podľa mňa nie je hanba keď je muž aj citlivý, a pre hudobníka zvlášť, je zaujímavé že texty napádajú ľudí hlavne v takých ťažkých chvíľkach, aj ja sem tam niečo napíšem...aj pre mňa znamená hudba momentálne asi to jediné čo ma drží pri živote...v tom máš veľkú pravdu že aj keď môže byť človek s milovanou osobou môže sa často cítiť sám...
hmm, no pekne si to napisal, vela veci si napisal akoby som to pisal ja, ale z tvojich slov je citit velku skusenost...najma ta posledna veta ma velmi prekvapila, doteraz som si myslel, ze sa to da, ale po precitani tohoto vyroku som sa zamysel a zistil, ze je to blbost...fakt sa to neda :) ja mam s holkou opacny problem, kazdym jej pohladom, kazdym jej dotykom citim, ze ma miluje a napriek tomu som to z jej ust pocul len jediny krat...niezeby som to potreboval pocut, ale je mi divne, ak niekto ma problem to vyslovit...ona na to proste nieje zvyknuta a aj napriek tomu mi je s nou nadherne :)
(edited)
(edited)
mne to moja napísala do SMSky, keď sme sa pohádali.. keď som jej to potom povedal do očí, tak mi povedala "aj ja teba".. neviem či sa to počíta, ale rozhodne pre mňa slová nemajú takú veľkú váhu.. pre mňa sú veľmi dôležité dotyky, pohľady a skutočný pocit, že ma ľúbi, tieto veci od nej vidím čoraz menej.. aj keď viem, že ce byť so mnou.. možno som náročný alebo ona ma nejaký problém, snažím sa byť trpezlivý a chápavý, ale čoraz viac to na mňa dolieha, v tom je celý problém..
pýtal som sa, nevie/nece mi to povedať a nátlak na ňu ju akurát zosmutní a mne sa ťažko rozdýchava pohľad na jej smutnú tvár..
mhm, toto sa vždy tvrdilo, že ten čo miluje viac je na tom horšie :-(
no tak som sa dostal konečne k prečítaniu tvojho výlevu a musím len konštatovať presne to isté čo aj BlueZero, nájde sa tam vela spoločných črtov .... normálne začínam uvažovať o tzv. intelektuálnom sokker stretku, len škoda že sme zatial len traja :D, fakt by sa oplatilo na pár hodín niekam sadnúť a pokecať, alebo aspon pomeniť ICQ ... keď píšem s BlueZerom tak mám pocit že ma konečne niekto rozumie, lebo okolo mňa si všetci myslia že som z inej planéty, s tebou by sa tiež obšas zišlo prehodiť pár slov súkromne ;-)
príbeh pekný, aspon viem ze je zasa o jedneho viac takeho co prezil samovrazdu ;-)
príbeh pekný, aspon viem ze je zasa o jedneho viac takeho co prezil samovrazdu ;-)
vidis na teba som skoro zabudol :D tak dobre uz sme styria na stretko :D
Toto konanie ktoré opisuješ som už veru skúmal aj ja a dopátral som sa aj k nejakému záveru. Často to odznieva v rôznych diskusiách a veru aj mne sa to vždy stalo a v každom vzťahu doteraz, že baba na moje milujem ťa odpovedala len "aj ja", alebo len prikývla. Nie je tomu tak dávno čo som sa o to začal zaujímať a pýtal som sa žien, kamarátiek, kolegíň a to najhlavnejšie, môjho anjelika, že prečo to tak je. Dospel som k záveru, že ženy vnímajú tento cit, ktorý voláme láska úplne inak ako muži. My muži (a teraz bez urážky, to je len konštatovanie) sme akoby márnotratnejší. Akoby to slovko pre nás znamenalo menej, ako by nebolo až také vzácne, akoby sme sa dokázali zalúbiť skôr a viac do prvej vhodnej kandidátky ktorá príde. Ženy s týmito slovami neplitvajú a hovoria ich až v tedy keď v mužovi vidia naozaj vážneho partnera. Tiež preto to hovoria menej, lebo ženy ako by boli nedobytnou pevnostou a chcú byť dobíjané, nechcú dať hneď najavo že muž vyhral a nehajú ho bojovať aj o to slovné spojenie "milujem ťa".
Ja som to vyriešil v mojom vzťahu úplne jednoduche, ale to už som bol posilnený rôznymi štúdiami správania. Proste v rozhovore na túto tému s mojím anjelikom som jej to povedal asi takto. "Miluješ ma ?" ona odpovedala že áno, ja na to : "Ako sa cítiš keď ti pekne do očí poviem, že ťa milujem?" Ona na to: "Je to nádherný pocit, cítim takú pohodu a radosť keď mi to hovoríš" a ja na to: "A vieš že aj ja by som chcel častejšie prežívať ten pekný pocit?" To bolo všetko, potom už len mlčanie, jeden krásny bozk a za ním pohľad do očí s úprimným : "Milujem ťa" ...
Bol som pripravený aj na alternatívu že by odpovedala, že nič pri tom necíti keď jej to hovorím, ale to je na dlhé vysvetlovanie ;-)
Skúste, možno zaberie aj u vás, do dnes keď spolu voláme, alebo keď sa lúčime, predbiehame sa v tom kto u nás to povie skôr a často sa mi stáva, že mi to len tak spontánne povie vtedy keď to ani nečakám ;-)
Toto konanie ktoré opisuješ som už veru skúmal aj ja a dopátral som sa aj k nejakému záveru. Často to odznieva v rôznych diskusiách a veru aj mne sa to vždy stalo a v každom vzťahu doteraz, že baba na moje milujem ťa odpovedala len "aj ja", alebo len prikývla. Nie je tomu tak dávno čo som sa o to začal zaujímať a pýtal som sa žien, kamarátiek, kolegíň a to najhlavnejšie, môjho anjelika, že prečo to tak je. Dospel som k záveru, že ženy vnímajú tento cit, ktorý voláme láska úplne inak ako muži. My muži (a teraz bez urážky, to je len konštatovanie) sme akoby márnotratnejší. Akoby to slovko pre nás znamenalo menej, ako by nebolo až také vzácne, akoby sme sa dokázali zalúbiť skôr a viac do prvej vhodnej kandidátky ktorá príde. Ženy s týmito slovami neplitvajú a hovoria ich až v tedy keď v mužovi vidia naozaj vážneho partnera. Tiež preto to hovoria menej, lebo ženy ako by boli nedobytnou pevnostou a chcú byť dobíjané, nechcú dať hneď najavo že muž vyhral a nehajú ho bojovať aj o to slovné spojenie "milujem ťa".
Ja som to vyriešil v mojom vzťahu úplne jednoduche, ale to už som bol posilnený rôznymi štúdiami správania. Proste v rozhovore na túto tému s mojím anjelikom som jej to povedal asi takto. "Miluješ ma ?" ona odpovedala že áno, ja na to : "Ako sa cítiš keď ti pekne do očí poviem, že ťa milujem?" Ona na to: "Je to nádherný pocit, cítim takú pohodu a radosť keď mi to hovoríš" a ja na to: "A vieš že aj ja by som chcel častejšie prežívať ten pekný pocit?" To bolo všetko, potom už len mlčanie, jeden krásny bozk a za ním pohľad do očí s úprimným : "Milujem ťa" ...
Bol som pripravený aj na alternatívu že by odpovedala, že nič pri tom necíti keď jej to hovorím, ale to je na dlhé vysvetlovanie ;-)
Skúste, možno zaberie aj u vás, do dnes keď spolu voláme, alebo keď sa lúčime, predbiehame sa v tom kto u nás to povie skôr a často sa mi stáva, že mi to len tak spontánne povie vtedy keď to ani nečakám ;-)